Namiesto Königswarte to nakoniec bola Pama
Písala som už na tejto stránke o tom, že nie som cyklistický preborník, že roky som využívala na bicyklovanie len dunajskú hrádzu na petržalskej strane. Konečná mojich výletov je väčšinou na čunovských jazerách, kam sa chodievam v lete kúpať. Ale keď sa mi podarilo niekoho nahovoriť, aby sa išiel bicyklovať so mnou, tak som sa snažila vymyslieť niečo iné, nie cestu do Čunova.
Tento výlet bol pôvodne plánovaný na iné miesto, než na aké sme so synom, ktorý bol na tomto výlete so mnou, išli. Chceli sme ísť na neďaleký kopec Königswarte, ktorý je nad rakúskou obcou Berg. Boli sme tam už predtým, ja dokonca dvakrát, ale peši. Zdolať tento kopec nie je práve najľahšie , preto som už po prvých metroch stúpania musela zísť z bicykla a začala som ho pekne tlačiť vedľa seba. No po niekoľkých metroch sme stretli skupinku rakúskych turistov vracajúcich sa z lesa a tí nás upozornili, aby sme ďalej ani nechodili, ak nechceme, aby nás zjedli komáre. Ich radu sme počúvli a otočili sme sa aj s bicyklami naspäť smerom dole do dediny.
Tam sa pred nami vynorila otázka, kam teraz? Dlho sme nepremýšľali a rozhodli sme sa, že ideme smerom na obec Kittsee. Prechádzali sme popri marhuľových sadoch. Bolo to práve v čase, kedy boli stromy obťažkané množstvom zrelých marhúľ. Lákali ochutnať, tak sme si dovolili zodvihnúť zo zeme zopár spadnutých vedľa cesty. Chutili výborne.
Z Kittsee sme prešli až po tabuľu obce Pama a tam sme si všimli, že sa od našich Karpát blíži velikánska čierňava. Nevyzeralo to vôbec pekne, už sme boli pripravení aj na to, že zmokneme. Na daždivé počasie sme doma nemysleli, nemali sme nič do dažďa. Tak sme bicykle otočili a ponáhľali sa domov. Pár kvapiek na nás spadlo, ale mračná sa nám nakoniec vyhli. Suchí sme šťastne prišli do Bratislavy.
Momentálne neexistujú žiadne komentáre.
Pridaj komentár