Na cestách s Kellysom

…za poznaním a pre radosť z pohybu

Cyklovýlet nielen do horárne Topoľové

Už pri tej cyklovychádzke do Kittsee pred dvomi týždňami som si myslela, že tento rok už bicykel odložím. No počasie posledných dní rozhodlo ináč. V piatok bolo tak krásne, že by bol hriech to nevyužiť na pobyt a pohyb v prírode.

Tentokrát nešlo o spoznávanie nových cyklociest, ale hlavným bodom programu malo byť fotografovanie jesennej prírody. Nakoniec došlo aj na spoznávanie nových cyklocestičiek. Doteraz som trasu z Prístavného mosta cez Vlčie hrdlo do Hamuliakova  a niekedy aj ďalej, absolvovala vždy len po hrádzi. No v piatok sme po niekoľkých kilometroch  cez jeden z poldrov zišli a dostali sme sa na cyklistický chodník, ktorý viedol lužným lesom. Vôbec som netušila, kde sa asi nachádzame. Až dovtedy, kým sme neprišli k horárni Topoľové. Toto miesto mi bolo dôverne známe, pretože pred mnohými rokmi sme mali v tomto priestore prenajatý kus pozemku a jeden rok sme tam skúšali mičuríniť. Celkom sa nám darilo, no cestovanie do záhradky bolo dosť náročné na financie a veľa z našej úrody nám lesná zver obrala skôr, ako sme to stihli my. Raz sme po oberačoch našli len malé hnedé bobky 🙂  No rada spomínam na ten rok, kedy som sa tešila z vlastných zemiakov, tekvice či melónov.

Tu sme sa chvíľu pokochali pohľadom na zvieratká na dvore. Kone, mačky, psi. Žijú si tam v nádhernej symbióze. Na teplom jesennom slnku nám predviedli svoje  hry. No naším cieľom neboli tieto zvieratká, preto sme sa vydali ďalej a po niekoľkých kilometroch sme sa lesnou cestou dostali znovu k vyrovnávaciemu kanálu a k ďalšiemu poldru. Ním sme zase prešli na druhú stranu kanála. To sme už boli približne na úrovni Kalinkova. Opodiaľ sme si urobili prestávku na oddych, na doplnenie energie a samozrejme na fotografovanie. Odtiaľ bol už len kúsok do Hamuliakova, kde sme zase prešli do “vnútrozemia” a cyklistickým chodníkom poza obce Hamuliakovo, Kalinkovo, Dunajská Lužná a Rovinka sme sa dostali až na okraj Bratislavy.

Znovu sme sa museli rozhodovať, ako ďalej. V tých miestach som sa ešte nikdy na bicykli neocitla, no v pamäti mi zostalo čosi spred rokov, kedy sme chodili autom do spomínanej záhrady a ako tak som sa tam zorientovala. Skúsili sme ísť po ceste, ktorá viedla popri bratislavskej spaľovni, ďalej popri slovnaftárskej čističke odpadových vôd a dostali sme sa zase na miesto, kade sme dopoludnia išli na túto cyklovychádzku. Síce tento úsek nevoňal práve najkrajšie, ale dalo sa to vydržať. Veď čo je to prejsť rýchlo popri prevádzkach Slovnaftu na bicykli, oproti tomu, že tisícky ľudí tam musia stráviť celé hodiny v práci?

Naša vychádzka sa blížila ku koncu tak, ako sa k svojmu záveru blížil aj krásny jesenný deň. Nebola by som vôbec proti, keby nám počasie urobilo znovu takéto milé prekvapenie.

Tu je ešte niekoľko fotografií.

Túra: 22.10.2010

Reklamy

24. októbra 2010 - Posted by | Moje cyklovýlety | ,

Jeden komentár »

  1. […] včera, som tu už písala. Bolo to približne pred rokom, kedy som pravou stranou  Dunaja išla do horárne Topoľové a odtiaľ potom do Hamuliakova. Tentokrát sme horáreň z našich plánov vynechali a cieľ sme si […]

    Spätné upozorenie od Na bicykli za románskym kostolom v Hamuliakove « Na cestách s Kellysom | 12. októbra 2012 | Odpovedať


Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s