Na cestách s Kellysom

…za poznaním a pre radosť z pohybu

Za bocianími hniezdami v Marcheggu

Včera som zrealizovala dlhšie plánovaný výlet do rakúskeho Marcheggu. Už som tam chcela ísť na výlet autom, ale moji synovia môj návrh odmietli, plánovala som ho aj na bicykli, ale buď som sa fyzicky necítila na cyklovýlet alebo som nemala s kým ísť. Až predvčerom večer začali moje plány dostávať ostrejšie kontúry.

Toto mestečko je známe svojou kolóniou bocianov. Je to len na dohodenie kameňom z bratislavskej časti Devínska Nová Ves a z jej neďalekého kopca Sandberg. No kým sme sa tam dostali, museli sme prejsť skoro 42 km. Ale nech idem pekne po poriadku.

Ráno o pol deviatej som vyrážala z domu, pretože som mala byť o deviatej pod mostom Lafranconi. Odtiaľ sme pokračovali smerom na Hainburg, cez Dunaj na druhú stranu. Tam sme namiesto cyklochodníka na krátkom úseku použili normálnu cestu a tým sme si trasu o niekoľko kilometrov skrátili. Keď sme prechádzali okolo zámku  Schlosshof,  boli sme už len 7 km vzdialení od začiatku mestečka Marchegg.

Najprv sme sa zastavili na nádvorí zámku, kde na jednom z komínov mali tiež hniezdo bociany. Aj v parku bol jeden strom s bocianím hniezdom. No a po krátkej prestávke v zámockých priestoroch sme pokračovali ďalej. Len kúsok za zámkom je najväčšia kolónia bocianov bielych hniezdiacich na stromoch. Škoda, že bocianie mamy už sedia na vajciach. Párenie bocianov sme prepásli približne o tri týždne. Priznám sa, že  miesto, kde hniezdia bociany, som si predstavovala väčšie.

Marchegg

Marchegg bol cieľom mojej poslednej cyklistiky. Je to obec v okrese Gänserndorf v Dolnom Rakúsku s necelými tromi tisíckami obyvateľov. Hoci je na dohľad z Devínskej Novej Vsi, cyklistický most, ktorý nám sľubujú, sa zatiaľ stále nebuduje a kým sa tam dostanete, musíte prejsť okolo 40 km. Zo Slovenska sa tam dá dostať dvomi spôsobmi – buď vlakom, čo je kratšia trasa, alebo autom či na iných ľudskou silou poháňaných kolesách – teda na bicykli, ale s veľkou okľukou.

V mestečku je kaštieľ, pôvodne to bol vodný hrad, ktorý bol prestavaný a dnes je v ňom regionálne múzeum. Okolo kaštieľa sa rozkladá park napojený na lužný les, v ktorom je náučný chodník. Tento vedie jedným smerom k jazeru s bobrami, na inej zase k bocianej kolónii. Tá je vlastne pravou pýchou mesta. Hniezda týchto vtákov sú postavené na starých odumretých duboch. V tomto čase už sedeli bociany na vajciach a o necelý mesiac sa pomaly začnú liahnuť mláďatá.

Verím, že som tu nebola posledný raz. V mestečku je ešte viac pozoruhodností, ktoré stoja za opätovnú návštevu.

Zobraziť album
Marchegg a okolie
ZOBRAZIŤ PREZENTÁCIU Prevziať všetko

Zobraziť albumZobraziť albumZobraziť albumZobraziť albumZobraziť albumZobraziť albumZobraziť albumZobraziť albumZobraziť albumZobraziť albumZobraziť albumZobraziť albumZobraziť albumZobraziť album

Cestu domov sme si naplánovali inou trasou, než ktorou sme prišli. Pokračovali sme ďalej na rakúskom území smerom na sever, až kým sme sa nedostali do dediny Angern. To je hraničná obec a v nej prepravuje ľudí  a autá cez rieku Morava kompa, ktorá sa na druhej strane dostane do slovenskej dediny Záhorská Ves.  Keď sme sa blížili k rieke, práve sa “naloďovali” autá na prevoz na slovenskú stranu. Takže sme nečakali ani minútu a o chvíľu sme už boli na Slovensku.

Po prestávke na jednu kofolu v miestnej krčme sme znova šliapali do pedálov.  Cez dedinu Vysoká pri Morave sme pokračovali v jazde  popri rieke Morave v smere do Bratislavy. Tadiaľto som bicyklovala prvý raz a ani si nepamätám, či som niekedy v týchto končinách už bola. Dediny Záhorská Ves a Vysoká pri Morave som videla prvý raz. Je to pekný kraj, len cyklistické chodníky tam nie sú na takej úrovni, na aké som bola doteraz zvyknutá. Miestami som mala pocit, že ma vytrasie z kože, taký nekvalitný bol povrch, po ktorom sme išli. No vraj je to len mojou zhýčkanosťou. Ostatní cyklisti sú asi na také cestičky zvyknutí.

Niekde medzi spomínanými dedinami sme videli pásť sa na poli s obilím bociana. Zastavili sme a ja som sa opatrne blížila k bocianovi, aby som si ho odfotila z čo najkratšej vzdialenosti. Keď som už bola od bociana len na pár metrov, ten si to rozmyslel a roztvoril svoje veľké krídla a vzlietol. A mne sa práve v tom najkrajšom momente zasekla spúšť na fotoaparáte. Skúšala som cvaknúť, no nešlo to. S fotoaparátom sa v tej chvíli nedalo robiť nič. Musela som ho resetovať vybratím a znovuvložením bateriek, no bocian bol už nenávratne preč.

Do mestskej časti Devínska Nová Ves sme sa dostali až po pol šiestej a keďže som už bola patrične unavená, na prepravu do mesta som použila autobus MHD. Počas polhodinovej cesty mi v autobuse klipkali oči od únavy a chvíľami sa mi zdalo, že zaspím aj postojačky. Od Eurovei, kde mal autobus konečnú, som prešla znovu bicyklom po moste Apollo na petržalskú stranu a presne o trištvrte na sedem som už bola doma.

Trasa 923736 – powered by Bikemap

Za presnosť mapy veľmi neručím. Na niektorých miestach som sa v mape strácala, tak som ich naniesla len približne. Mapa ukazuje aj maličké rozdiely v prejdených kilometroch. V skutočnosti to bola o kúsok dlhšia túra. Úsek z Eurovei domov som už na mapu nezaznamenala.

Túra: 22.4.2011

23. apríl 2011 - Posted by | Moje cyklovýlety | , , , , , ,

Momentálne neexistujú žiadne komentáre.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s