Na cestách s Kellysom

…za poznaním a pre radosť z pohybu

Ako mi vodič v autobuse spríjemnil narodeninový deň

Tak to vyšlo, že práve na deň mojich narodenín sme si naplánovali ďalšiu cyklistickú túru. Jej konečný cieľ sme vlastne ani nepoznali, iba sme si povedali, že tentokrát sa vydáme smerom Devín a Záhorie, teda po cyklistickej ceste popri rieke Morave. Počas cesty sme cieľ našej túry postupne upravovali.

Večer pred plánovanou cestou som si to naplánovala tak, že sa do Devína odveziem mestskou hromadnou dopravou, ktorá umožňuje nastúpenie do vozidla aj s bicyklom. Sú na to vyhradené hodiny, a keďže bola nedeľa dopoludnia, nemala som vôbec žiadne obavy, že sa mi tento môj plán nepodarí zrealizovať. Podaril sa, ale iba na jednu zastávku. Na tej našej som nahlásila vodičovi nástup s bicyklom. Mal pri tom síce nepotrebné poznámky, že načo mám bicykel, keď sa chcem viezť autobusom. No na tej ďalšej ma vyzval, aby som vystúpila, pretože do poloprázdneho autobusu nastúpil mladý otecko s dieťatkom, ktoré si viezol v takej maličkej plátenej bugynke. Žiadne moje argumenty, že vodič môže podľa predpisov zobrať dva bicykle a keďže je v autobuse len jeden, pokojne môže odviezť aj toto dieťa . Ani poznámka otecka, že jemu s bicyklom neprekážam, na vodiča neplatila. Musela som vystúpiť. Vedela som, že tým pádom už nestihnem spoj, na ktorý som mala prestúpiť pod Novým mostom. Nezostalo mi nič iné, len zatelefonovať môjmu parťákovi, že v dohodnutý čas neprídem. Nakoniec sme sa dohodli, že tú cestu do Devína absolvujem teda na bicykli a že mi príde naproti. Sama by som to neabsolvovala,  pretože mám z úseku Riviéra – Devín strach.

Takže začiatok dňa príliš šťastný nebol. No všetko ostatné už klapalo bez problémov. Od mosta Lafranconi, kde sme sa stretli, sme išli do Devína, kde sme si urobili prvú pitnú pauzu pri tamojších bufetoch. Po chvíli sme pokračovali ďalej do Devínskej Novej Vsi a odtiaľ smerom na Záhorskú Ves. Tam sme sa “nalodili” na kompu, ktorou sme prešli na rakúsky breh rieky Morava do dediny Angern. Popri rieke sme po jej toku prešli až po dedinu Baumgarten an der March. Ďalej cez Marchegg, kde som sa chcela presvedčiť o tom, či už bociany od nás odleteli. Naozaj odleteli, zostali po nich iba prázdne hniezda. Z Marcheggu viedla cesta popri zámku Schlosshof do Hainburgu a odtiaľ to bolo pre mňa už len na skok domov.

Viac sa dozviete z fotografií a textov, ktoré sú pri nich. Zobraziť album

Cyklistika popri rieke Morave

Na záver by som nerada zabudla poďakovať pánovi vodičovi autobusu č. 88, ktorý mi takto spríjemnil narodeninový deň.

autobus 88

Túra: 28.8.2011 Trasa merala: 105 km

Reklamy

28. augusta 2011 - Posted by | Moje cyklovýlety | , , , , , , ,

Momentálne neexistujú žiadne komentáre.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s