Na cestách s Kellysom

…za poznaním a pre radosť z pohybu

Pomaly, ale iste sa blížim k tisícke

alebo cesta na Šulianske jazero na tomto blogu už po tretíkrát.

Chýba mi už len pár kilometrov do prvej tohoročnej tisícky. Síce píšem, že prvej, ale pri tej striedmosti bicyklovania asi druhú ani túto sezónu oslavovať nebudem. Napriek tomu, že som tento rok začala bicyklovať veľmi skoro, už vo februári, tých jázd nebolo doteraz až tak veľa. Vlaňajších 875 celoročne najazdených kilometrov som síce odjazdila už šiesteho júla, takže uvidím, ako si vylepším vlaňajší priemer do konca tohoročnej sezóny.

Včerajší tropický deň som využila na prvý tohoročný výlet k Šulianskemu jazeru. Síce som tam tento rok už raz bola, ale nie po vlastnej osi. Využila som automobilovú dopravu.  Po dvoch posledných cyklotúrach k tomuto jazeru som tentoraz nešla sama, ale túto túru som absolvovala zase s mladším synom. To bola jeho prvá túra týmto smerom.

Keďže nám meteorológovia sľubovali horúčavy, z domu sme chceli vyjsť čo najskôr. Z pôvodne plánovanej deviatej hodiny to bolo o niečo neskôr, ale o desiatej som si už dovolila prvý raz vytiahnuť fotoaparát, aby som si odfotila elektrické vedenie pri poldri, ktoré bolo obsypané lastovičkami. O štvrť na jedenásť sme si pochutnávali na chladenej kofole, ktorú sme si dali v poslednom z bufetov, ktoré sme na tejto ceste míňali.

Downloads20

IMG_9813.CR2

Keďže sme z domu odišli bez raňajok, tie sme si urobili v prírode. Zastavili sme sa kúsok za vodným dielom v Čunove. Tam sme si sadli na betónový breh Hrušovskej zdrže a v pohode sme sa najedli. Po tejto prestávke sme si stanovili ďalšiu až pri perejách v starom koryte Dunaja. Čitateľom tohto blogu je to už určite známe miesto, ale mne nedá, aby som ho obišla bez toho, aby som nezišla z hrádze dole k Dunaju. Dlho sme sa nezdržali a pokračovali sme v ceste.

 

IMG_9820.CR2

IMG_9838.CR2

IMG_9853.CR2

Zanedlho nás vítali riečne dopravné značky, ktoré sú asi kilometer od prístavu kompy vo Vojke. Kompa včera nepremávala. Dozvedela som sa, že je v oprave (Radko, mal si pravdu). Z Vojky to už nebolo do cieľa ďaleko. Keď sme zastali pred domom môjho brata, mobilná aplikácia v mojom telefóne ukazovala prejdených 37,2 km.

IMG_9892.CR2

IMG_9896.CR2

Počas tej najhorúcejšej časti dňa sme boli schovaní pod slnečníkom na terase domu pri chladených nápojoch. Neskôr sme sa vybrali na obchôdzku okolo jazera a po nej sme sa už začali chystať na cestu späť. Bolo čosi po pol štvrtej, keď sme sa vydali na cestu domov.   Ani dopoludnia, ani na ceste späť sme veľa cyklistov na tomto úseku nestretli. Ak áno, tak väčšinou takých, ktorí sa vybrali na dlhšie cesty. Bolo to vidieť na tom, koľkou batožinou boli zaťažené ich bicykle. Keďže sa na cestách so synom musím obmedzovať vo fotení, tentoraz nemám žiaden dôkazový materiál 😦

IMG_9902.CR2

IMG_9970.CR2

IMG_9973.CR2

IMG_9998.CR2

IMG_0023.CR2

Pár minút po štvrtej sme si urobili “banánovú pauzu” a ja som toto zastavenie využila na to, aby som si odfotila náhradnú dopravu z Vojky do Kyselice. Namiesto kompy premával malý čln, ktorý naložil nielen pasažierov, ale aj ich bicykle.

IMG_0024.CR2

IMG_0028.CR2

O tejto trase som sa nedávno na jednom zahraničnom cyklistickom blogu dočítala, že je nezaujímavá, lebo je to rovina. Je to pravda, najbližšie kopce sa dajú vidieť až za Bratislavou. No ja by som ju nezaujímavou vôbec neoznačila. Celou cestou nás sprevádzalo množstvo vodných vtákov. Ani ich nedokážem všetky pomenovať, no vo vode sme najviac  videli čajky rôznych druhov, kormorány, divé kačice a potápky chochlaté.  Na brehu zase pred nami ufrnkávali pobrežníky malé a trasochvosty biele. Mrzí ma, že som nezastavila a neurobila som si fotku čajky, ktorú som si doteraz nikdy na Dunaji nevšimla. Tak veľkú čajku, aká sedela na jednom kameni na brehu, som viackrát videla na blogu jednej fínskej blogerky. Takže pre toho, kto má oči otvorené a nepozerá iba na počítadlo kilometrov a rýchlosti na bicykli, môže byť aj táto trasa zaujímavou. Keď sa vám nebude chcieť sledovať vodné vtáctvo, môžete sledovať lode, ktoré plávajú po Dunaji. Dokonca si môžete dať súkromné preteky s niektorou z nich. Aj my sme si dali cestou tam. Keď sme vyšli na hrádzu od perejí, videli sme plávať dole prúdom nákladnú loď. Bola už mimo našej úrovne, teda kus pred nami. Zrazu sme si všimli, že vzdialenosť medzi loďou a nami sa stále skracuje. Tak sme si povedali, že ju predbehneme. Aj sa nám to podarilo 🙂 Jedinú výhradu, ktorú mám voči tejto trase, je tá, že dunajská hrádza a cyklochodník na nej je otvorený vetrom a slnečnému úpaľu, že po celej jeho dĺžke sa nie je kde na chvíľu skryť do tieňa.

IMG_9888.CR2

Od prístavu vo Vojke som sa zastavila iba raz, aj to muselo mať sprievodný komentár, že načo fotím stále to isté. Takže tu sú fotografie toho istého. No čo už so mnou.

IMG_0032.CR2

IMG_0041.CR2

Možno sa v blízkej budúcnosti vyberiem touto trasou znovu, už len kvôli tým vtákom, ktoré by som si rada nafotila. Ale to počkám až na príjemnejšie počasie na bicyklovanie.

 

 

Trasa: 19.7.2014

74 km

mapa šuljaz

20. júla 2014 - Posted by | Moje cyklovýlety | , ,

Jeden komentár »

  1. Fantastyczne miejsce na wakacje i na mały odpoczynek 🙂 Cudowne zdjęcia z Twojej podróży !
    Pozdrawiam serdecznie 🙂

    Komentár od Ela | 27. júla 2014


Pridaj komentár

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s