Plán Hainburg som splnila len na 50%

Hainburg an der Donau (ďalej budem používať iba názov Hainburg) je mestečko kúsok za hranicami, kam idem počas cyklistickej sezóny niekoľkokrát. No vždy prídem len k Dunaju do prístavu alebo jeho okrajovými časťami pokračujem popri Dunaji ďalej za Hainburg. Do mestečka som s bicyklom zašla len pri mojej prvej ceste do Hainburgu a potom až počas tohto leta.  Plánovala som si to po celú sezónu, no zrealizovala som to až tri dni pred koncom leta.

Tentoraz som si povedala, že idem naozaj do Hainburgu, do centra mesta a na hrad. Keď som si tento výlet  plánovala, uvažovala som aj o tom, že by som mohla vyjsť aj na ďalší hainburgský kopec, na Braunsberg. Ale to som potom radšej zavrhla, lebo sa mi to zdalo dosť náročné a nezvládnuteľné už aj preto, že z domu som odchádzala až po dvanástej hodine.

Týmto príspevkom by som chcela dať na vedomie potenciálnym cyklistom, ktorí sa plánujú vybrať týmto smerom na to, čo všetko môžu vidieť. Na prvý pohľad by sa možno trasa Bratislava – Hainburg mohla zdať nezaujímavá, ale aj na tomto úseku je dosť toho, čo by vás mohlo zaujať.  Mojou prvou zastávkou na tomto úseku je vždy nábrežie pri bývalom Starom moste alebo Moste SNP. Teraz, keď je cyklistický chodník vedený v mieste pri Starom moste až celkom k rieke, sa vždy zastavím a odfotím si, čo je tu nové. Odtiaľ pokračujem k Mostu Lafranconi a a ďalej k hraničnému prechodu v Bergu. Za Mostom Lafranconi míňam po pravej ruke bunker  z druhej svetovej vojny – nikdy som nezišlo z hrádze dolu, ale určite sa nájdu ajt akí,  ktorých toto miesto bude zaujímať. Pri tejto konkrétnej ceste som išla okolo práve v čase, keď sa tam odohrávala “Mobilizácia”. Bola som prekvapená množstvom ľudí, ktorí sa na to prišli pozrieť.

Za hranicami sa vždy aspoň na chvíľu zastavím, obrátim sa a pokochám sa pohľadom na bratislavský hrad, odfotím si bratislavské sídlisko Dlhé diely, ktoré poznám oveľa lepšie z tohto pohľadu ako zo skutočného sídliska. Prejdem len niekoľko metrov a už tu mám zase niečo, na čom sa pristaví môj zrak. Na jednej strane je to veža Pottenburského hradu a kúsok nad ním je ďalšia atrakcia, vyhliadková veža s názvom Kráľovská vyhliadka. Kúsok pred dedinou Wolfsthal je zase po pravej strane  typická studňa, akú som u nás nikde nevidela. Videla som ich aj na maďarskom území, preto som si ju sama pre seba nazvala maďarská 🙂

Od studne to nie je ďaleko, čo sa vchádza do obce Wolfsthal, kde nás hneď na jej začiatku navedie cyklistický chodník kúsok poza domy, no po niekoľkých metroch vyjdeme zase na hlavnej ceste v obci. (Mohli by sme pokračovať ďalej poza obec, ale tade to odporúčam len tým, ktorým nezáleží až tak veľmi na tom, že si derú plášte bicykla na poľnej, miestami zatrávnenej cestičke.)

Ňou prejdeme iba pár desiatok metrov, pričom po ľavej ruke míňame nejaký pamätník, ku ktorému som nikdy bližšie neprišla, takže neviem povedať, komu je venovaný.  Už je vidieť vežu kostola, keď pricháídzame k cyklistickému smerovníku, ktorý nás posiela vľavo. Môžete ísť tadiaľ, ale touto cestou získate len to, že budete vedieť, kde majú v obci železničnú stanicu a futbalové ihrisko. Za dedinou nás to znovu nasmeruje na cyklistický chodník, na ktorý prídeme aj tak, že pôjdeme ďalej po hlavnej ceste popri kostole a keď budeme mať pred sebou stĺp na malom námestíčku a po pravej ruke bude končiť murovaný plot, tam zabočíme doprava. Za múrikom sa nachádza park s nádhernými platanmi. Vyšší ľudia majú viac šťastia, lebo uvidia, že za stromami je kaštieľ. Ja som sa musela  postaviť poriadne na špičky, aby som z neho kúsok videla. Je dosť schátralý, ale pre fotografa je tým oveľa zaujímavejší.

Vy, ktorým neprekáža bicyklovanie spolu s autami, sa môžete vybrať do Hainburgu ďalej po hlavnej ceste. Je to síce kratšia cesta, ale pre mňa pôsobí nebezpečne a som radšej, keď ma autá neohrozujú. Preto idem po trase cyklistického chodníka, ktorý ma vyvedie zase poza obec. Po hlavnej ceste som išla iba pri mojej prvej ceste do Hainburgu, kedy som sa nechala viesť “skúsenejšími”.

Z neho sú o chvíľu výhľady na dve zrúcaniny hradov. Na pravej strane za Dunajom sa týči mohutný Devín a vľavo zase Schlossberg.  Asi kilometer pred mestom prechádzam okolo golfového ihriska.

Bežne sa riadim podľa cyklistických smerových tabúľ, ktoré ma vždy zavedú okrajom mesta k Dunaju. Tentoraz som urobila výnimku a na križovatke, kde bežne odbočujem vpravo, som odbočila doľava. Tak som sa po pár metroch dostala k prvej mestskej bráne, k Ungarn Tor. Prešla som celým mestečkom až po ďalšiu bránu – Wiener Tor a potom som si to nasmerovala do kopca smerom na hrad. Tam som prišla a zároveň tam moja cesta skončila. Keď som videla, aký problém majú schádzať ľudia dolu strmým chodníkom z hradu bez bicyklov, na to, aby som vyšla hore s bicyklom a potom aj dolu, som si netrúfla.  Zase som mala v cyklotaške veci, ktoré som sa neodvážila nechať tam a ísť bez nich hore. Takže hrad si musím naplánovať na inokedy, ale bez bicykla.

 

Trasa merala 45,5 km z 20.9.2014