Na cestách s Kellysom

…za poznaním a pre radosť z pohybu

Predsa som si ešte na jeden spomenula

Ďakujem vám všetkým, ktorí ste mi napísali pod predošlý príspevok vaše skúsenosti s pádmi na bicykli a ktorí ste ma zároveň aj trošku poľutovali a nenechali ma v tom samu 🙂 Keď som si čítala tie vaše komentáre, tak som si uvedomila, že som na jeden škaredý pád úplne zabudla. Aj to je už veľmi dávno. Vtedy som ešte bicyklovala na mojom prvom červenom bicykli, ktorého ani len fotku nemám.

V tom období som sa na dvoch kolesách prepravovala hlavne k jazeru v Rusovciach. Vtedy ešte neexistovala dunajská hrádza v takej podobe ako dnes, vyzerala skôr ako poľná cestička. Ale nie na hrádzi sa mi to stalo. Z hrádze som už bola zídená na cestu. Dnes mi to už asi nikto ani neuverí, ale v tom čase sme z hrádze k jazeru prechádzali ponad vyrovnávací kanál po úzkej drevenej doske. Ani na tom mieste sa mi to nestalo, nespadla som aj s bicyklom do vody. Až o kúsok ďalej. Cesta, ktorá dnes vedie súčasne s hrádzou, bola vtedy nová. Na jej okrajoch bol drobný kameň. Po ceste každú chvíľu fičali nákladné tatrovky naplnené ťažkým kameňom, ktorý vozili na stavbu vodného diela.

Zaregistrovala som, že ide za mnou auto, ďalšie oproti. Nevedela som, kde sa stretnú. Chcela som sa stiahnuť na úplný kraj cesty a vtedy mi predné koleso nabehlo na spomínaný drobný kameň na kraji cesty. “Zajšprajcovalo” sa a  v tom momente som sa našla na zemi. Zároveň ma tesne obišla tatrovka idúca za mnou. Až mi zostalo zle. A tomu vodičovi v aute asi tiež.

Koleno mi poriadne krvácalo, k jazeru som to mala už len pár metrov. Prišla som tam, sadla som si na breh a umyla si krvácajúcu ranu vodou z jazera. To bolo vtedy celé moje kúpanie, do vody som vôbec nešla. Aj tak sa mi rana veľmi dlho hojila, hnisala a ešte dlho som mala pod kolenom škaredú jazvu.

Ďalšieho pádu som bola len svedkom. Vlastne ani som ho poriadne nevidela, pretože sa to stalo za totálnej tmy a za mojím chrbtom.

To je len pár rokov dozadu, keď sme sa spolu so starším synom vybrali k môjmu bratovi do Vojky. Bolo tam fajn, nechcelo sa nám ísť veľmi naspäť, tak sme sa zdržali dlhšie. Domov sme prichádzali za tmy. Keďže som mala lepšie predné svetlo, išla som prvá, syn išiel v závese za mnou. Keď sme boli niekde v miestach petržalskej čističky, zrazu sa predo mnou ocitli nejaké osoby. Boli tri. Neosvetlené a išli vedľa seba na celú šírku cesty. V poslednej chvíli som zabrzdila, ani som nestihla povedať synovi, že pozor, prekážka, on už brzdil tak prudko, že spadol. V tej chvíli som bola tak veľmi naštvaná na tie hlupane, pubertiačky, ktoré sa vybrali v noci (bolo približne desať hodín) v tmavom oblečení a bez odraziek na prechádzku po hrádzi. Bohužiaľ, takto neosvetlených stretávam aj bežcov a rovnako tak aj mnohých cyklistov.

Týmto príbehom končím spomínanie na cyklistické pády. Dúfam, že nepotrvá dlho a ja sa ozvem so správičkou z ďalšej cyklotúry. Aby to tu nebolo len o písmenkách, vybrala som z archívu niekoľko fotografiá jazera v Rusovciach, ktoré tu spomínam a jednu fotku tej nešťastnej cesty, ktorá však dnes vyzerá už celkom ináč.

IMGP3766

IMG_4920

IMG_4916

IMG_1183

IMGP3773

IMG_4932

IMGP7907

*****

Prvá vec, ktorú treba ráno urobiť, je zasmiať sa, pretože to vás naladí na celý deň.

(Osho)

Stačilo myšlienok o páde z bicykla, nad zničenými nohavicami, rozbitým kolenom a boľavým lakťom. Stalo sa, už sa neodstane. Život prináša aj také situácie. Už sa pri spomienke na tú chvíľu budem len usmievať  a budem si vážiť to, že sa mi nestalo nič horšie, ako mi to bolo napísané v  komentároch.

Reklamy

11. apríla 2015 - Posted by | Moje cyklovýlety | , ,

2 komentáre »

  1. … naozaj krásne fotky.

    Komentár od Peter 2309 | 20. mája 2017 | Odpovedať


Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s