Na cestách s Kellysom

…za poznaním a pre radosť z pohybu

Nevedela som sa rozhodnúť

aký nadpis mám dať tomuto príspevku. Možno aj FEBRUÁROVÉ BICYKLOVANIE. Reč bude nielen o tom, či je dôležitá rýchlosť pri bicyklovaní a rovnako tak pri chôdzi, ale aj o tom, ako som začala cyklistickú sezónu.  Na túto tému som sa pred istým časom bavila s jedným známym, ktorý nepriamo zhodnotil moje bicyklovanie nie za stopercentné. Na sto percent bicykluje podľa neho iba ten, kto sa neobzerá po okolí (nefotí ako ja a tým pádom každú chvíľu zastavuje), ale sleduje hlavne rýchlosť na “tachometri” 🙂 Ja si naopak myslím, že nezáleží na tom, ako pomaly či rýchlo idem a bicyklujem, pretože stále predbieham tých, ktorí ležia na gauči 🙂

Nemám nič proti takýmto športovcom, každý nech si robí podľa svojho, no povedať, že len jeho správanie je  stopercentné, to sa mi zdalo príliš.  Mne sa stopercentné zdá už to, že som vonku, na vzduchu a už z toho mám dobrý pocit. Aj títo rýchli športovci si občas uvedomia, že vlastne z toho bicyklovania (pri ňom zostanem) veľa toho nemali, lebo prejsť za deň tristo kilometrov im nedovolilo poriadne sa zastaviť, obzrieť sa po okolí, prípadne niečo odfotiť. Obdivujem, že to niekto fyzicky zvládne, ale nič viac. Bicyklujem tak, aby mi to spôsobovalo radosť a nie bolesť, aj keď niekedy ju tiež pociťujem. Vtedy, keď svoje fyzické schopnosti preženiem.

Ani vo februári som to nijako nepreháňala. Bicyklovať som sa bola iba dvakrát, na túre či na prechádzkach som bola viackrát. Prvých 50 tohoročných cyklistických kilometrov som urobila a približne toľko aj tých peších. Dúfam, že v marci to bude minimálne dvakrát toľko a od apríla už bude teplejšie a bicyklovať sa bude dať oveľa viac. Radšej nebudem predbiehať, lebo sa mi môže stať to, čo sa mi stalo vlani a z aprílového bicyklovania nebude zase nič.

8. a 22. februára boli tie dni, kedy som sa rozhodla, že vytiahnem von bicykel. Pred tou prvou jazdou som bola nútená sama! si nafúkať kolesá. Nie na benzínovom čerpadle, kde som sa to konečne naučila robiť a kam som s mäkkými gumami už zájsť nemohla, ale doma s tou pumpou, ktorú neznášam, lebo keď ten jej koniec zapichnem do ventilky, namiesto toho, aby som nafúkala, mne vyfučí aj to, čo v kolese bolo 😦 Syn stál nado mnou a nútil ma fúkať to samu, ani za ten svet mi to nechcel urobiť on. Dúfam, že tak skoro to už nebudem nútená robiť.

Pridám aspoň pár fotografií z množstva, ktoré som pri spomínaných dvoch cyklistikách vyfotila.

Cyklistický bufet na petržalskej hrádzi, ktorý nesie zvláštny názov – Bosorka.

Je vidieť, že na hrádzi v ten deň veľa cyklistov nebolo. Na fotke je vzadu vidieť ďalší bufet Granát s vynikajúcim pivom toho istého mena. Len to si je vhodnejšie dať iba vtedy, keď ste tam napešo.

Stále častejším javom na petržalskej hrádzi je ten, že si musíte dávať pozor na autá. To sa majitelia hausbótov presúvajú k svojim “nehnuteľnostiam”.

A takto pritom zničili kus zeleného územia pod hrádzou.

Vodnému vtáctvu nevadia na Jarovskom ramene ani tie gýčové stavby. Páči sa im tam a v ten deň tam bolo množstvo lysiek, čajok, kačíc, kormoránov či labutí.

Nebola tiež núdza vidieť čerstvé stopy po bobroch.

Na mojej prvej tohoročnej cyklistike som prišla iba po bufety, ktoré sú pri Jarovskom ramene.

Fotka Fotka

S pribúdajúcim časom pribúdali aj cyklisti, ale to sa už aj slnko skláňalo za obzor. Bolo načase sa obrátiť a vrátiť sa domov.

Domov to už mám len asi kilometer. Posledné slnečné lúče sa odrážali  na kopcoch nad mestom.

Presne o dva týždne neskôr som sa vybrala znovu bicyklovať. Tentoraz som vošla najprv do lesíka neďaleko bydliska.

Vonku bolo pekne. Hrádza zase skoro prázdna.

Terén rozrytý oveľa viac ako minule.

Tentokrát sa vyberám za bufetmi dole popri ramene s hausbótmi.

Množstvo kvitnúcich snežienok v lužnom lese popri ceste ma lákalo často fotiť.

Videla som už aj zberačov medvedieho cesnaku. Že je to zdroj vitamínu C, vedia mnohí. Tí, ktorí o tom nevedia, môžu si prečítať aj môj posledný článok na túto tému na mojom inom blogu.

Tu sa spája dunajské rameno s hlavným tokom rieky.

Túto časť mám veľmi rada. Nie je tam nikdy veľký ruch a na dlhom úseku pozerám priamo na Dunaj.

Už sa blížim znovu na hrádzu a pri Poldri, tak sa nazýva aj bufet, ktorý tam ponúka služby cyklistom, pokračujem ďalej do Čunova.

Skrátim si to touto alejou a vyjdem pri čunovskom kostole.

Tu mám za cieľ vyhľadať sochu Nepomuckého, aby som jej fotku mohla pridať k tým, ktoré už mám TU.

Úloha splnená, idem naspäť domov.

Tentoraz som sa vydala spodnou cestou, viacerí cyklisti idú vyššie po hrádzi opačným smerom.

Keďže sa často zastavujem a fotím, pomaly sa deň končí a slnko zapadá a ja končím aj s fotením.

Dovidenia pri ďalších zápiskoch z môjho bicyklovania 🙂

2. marca 2016 - Posted by | Moje cyklovýlety | , ,

15 komentárov »

  1. Ahoj Danielo, momentálně mám trošku více času, tak jsem stihl zavítat i na tento tvůj článek. Samozřejmě toho 100% cyklistu neposlouchej a řiď se dál svým instinktem. Opravdu není lepší varianta, než pojmout cykloturistiku ve stylu, jak jsi popsala. O té druhé variantě víme oba své, sám jsem ti potvrdil, že to není ono. Jinak jsi mne trošku donutila pousmát se nad dilemou o nafukovaní poloprázdných duší, jsem myslel, že tohle již máš hravě za sebou. Pokud to necháváš tak, tak bych měl na tvým místě docela obavy podnikat ty delší výlety, na které sem tam vydáváš 🙂 Ale co, po cestě se vždycky někdo ochotný v případě maléru najde, někdo se tak dokonce zkouší i seznámit 🙂

    Komentár od krtek64 | 2. marca 2016

  2. Asi ti je jasné, že tá veta o 300km dennej túre je od teba 🙂 Pôvodne som ťa aj menovala, ale potom som to prepísala a uviedla som to len tak všeobecne. Neznášam fúkanie kolies na bicykli, ani nenosím so sebou žiadne náradie, keby sa mi niečo stalo. A že sa mi už aj stalo! Ešte na niektorom staršom bicykli sa mi napríklad odlomil pedál, takže asi 9 km som išla domov len s jedným. Nie veľakrát, ale párkrát sa mi už stalo, že som chytila defekt a išla som domov kilometre peši vedľa bicykla. U nás to s tým zoznamovaním asi neplatí, lebo sa mi nikdy nestalo, že by sa mi niekto ponúkol niečo na bicykli opraviť. Iba raz sa mi stalo, že mi mal získaný defekt kto opraviť, ale to som bola na túre s kamarátom. Určite som to tu na blogu spomenula. Posledných pár rokov som si vždy hovorila, že ak sa mi náhodou niečo stane, dopravím sa nejako k najbližšej zastávke MHD a nechám sa domov odviezť autobusom. No koncom minulého roku túto možnosť dopravný podnik zrušil a nechal ju len počas víkendov 😦

    Komentár od Daniela | 3. marca 2016

  3. jeeej, ak ma oci neklamu, tak na snimke DSCN7297 sa Ti podarilo zachytit v pozadi moj oblubeny vrch Schneeberg (samozrejme, ze aj vsetky ostatne zabery sa mi pacia, ale Schneeberg je pre mna srdcovka)

    Komentár od milano.pk | 3. marca 2016

  4. To by som rada vedela, aký rakúsky kopec je na tej fotke. Nikdy predtým som nemala šťastie ho takto vidieť. Mala som už tú fotku aj na fb, kde sme tipovali, čo by to mohlo byť a nakoniec sme to uzavreli tak, že je to asi nejaký kopec pred Hainburgom. Snažila som sa to zistiť aj na mape, podľa toho, odkiaľ som fotila. Bola som na hrádzi na úrovni Jaroviec, tie domy sú Jarovce. Znovu som si to teraz pozerala na mape a možno by to aj mohol byť ten Schneeberg, hoci ten je dosť od Bratislavy vzdialený. No už sa mi zo dvakrát podarilo vidieť z Bratislavy zasnežené končiare predhoria rakúskych Álp, tak ktovie. Ďakujem za návštevu 🙂

    Komentár od Daniela | 3. marca 2016

  5. Našla som túto fotku – https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/96/Puchberg_Ortseinfahrt_mit_Schneeberg.jpg/1024px-Puchberg_Ortseinfahrt_mit_Schneeberg.jpg

    Preklikávam z nej na tú moju a veru sa mi zdá, že to je to isté pohorie.

    Komentár od Daniela | 3. marca 2016

  6. Schneeberg je podla mna najblizsia 2000-covka z BA, da sa k nemu dostat autom za cca 2 hod. Za priaznivych podmienok sa da pozorovat aj od bufetu Vcelin na Bielom krizi, alebo z Rozhladni na Velkej homole. To, ze sa da pozorovat aj z hradzi je pre mna mile prekvapenie.

    Komentár od milano.pk | 4. marca 2016

  7. Dnes mi to potvrdil ďalší turista, že je na fotke Schneeberg.

    Komentár od Daniela | 4. marca 2016

  8. Danielo, trošku odlehčím pohled na toto téma…i nástroji a pumpou vybavený cykloturista může taky tlačit kolo 10 km. Stalo se mi to cestou z práce..klasika defekt. Sundám plášť, najdu dírku, zalepím a pumpuji. Práce na cca 10 min. Flek na duši drží, tak duši vložím do pláště, namontuji kolo a zkusím dofouknout. A nic. S ventilkem se nedomluvíš ani za svět. Demontáž, montáž ventilku, různé pokusy a nic. Je mi jasné, že na tento, na mém kole prvně použitý typ galuskového ventilku, musím prostě nějak jinak, ale jak. Se starým typem autoventilku to bylo jednoduché, tady prvně po opravě defektu taky, vždyť jsem to měl nafouknuté nejméně 2x (doma při montáži do pláště po koupi) a teď nic. Tak pěkně kolo vedle sebe a šupito domů. Doma jsem zjistil, že je třeba dát bacha na takovou tu čepičku nahoře, pokud je dotažená, tak duši prostě nenafoukáš. Taková blbost a já poslušně cik cak 10 km.Dnes už jsem s galuskáčem kamarád, ale stejně pro každý případ už vozím sebou krom nářadí u náhradní duši 🙂

    Komentár od krtek64 | 8. marca 2016

  9. Ahoj Milan,
    som škodoradostne rada, že aj takí cyklisti ako ty, majú odšliapané kilometre peši vedľa bicykla 🙂

    Komentár od Daniela | 8. marca 2016

  10. Danielo a to nevíš, kolik jsem těch km odchodil a přitom jsem měl kolo úplně v pořádku. Turistický chodník z Veľkej Lúky na Martinských Holiach přes Minčol až k hradu Strečno by mohl vyprávět. Taky chodník v Polsku ze Sczyrku na Skrzyczne a pak přes Babia Góra do Wisly. Na obou výletech to ale bylo z důvodu, že se kvůli kamenům a prudkému terénu vůbec nedalo na kole jet. Tam jsem kolo pro změnu nosil na ramenou. Stejně mne celý čas vozí, tak něco malého na oplátku:-)
    http://krtek64.blogspot.cz/2015/09/vrutky-atc-turiec-hradiste-pod-kaluznou.html
    http://krtek64.blogspot.cz/2015/10/cesky-tesin-wisla-przelacz-samopolska.html

    Komentár od krtek64 | 8. marca 2016

  11. Na tento komentár som reagovala u teba, no tu som ho zabudla ešte aj zverejniť.

    Komentár od Daniela | 9. marca 2016

  12. Z vašich príspevkov sa domýšľam, že už nemáte -dsať, preto vás chápem, že bicyklujete s rozumom. Takých frajerov bolo aj bude, ktorí sa pomalším posmievajú. Bohužiaľ, niektorí z nich končia aj takto:

    “Kolaps muža prišiel z minúty na minútu. Záchranári o jeho život bojovali márne. Korčuliari a cyklisti, ktorí sa mužovi snažili pohotovo pomôcť takéto nešťastie absolútne nečakali.

    Polícia momentálne preveruje totožnosť 50-60 ročného cyklistu s horským bicyklom fialovej farby, nakoľko nemal pri sebe žiadne doklady.

    Čo bolo príčinou náhleho úmrtia neznámeho muža odhalí až jeho pitva. S pribúdajúcimi teplotami bude riziko takýchto náhlych kolapsov ešte väčšie. Lekári preto ľudí upozorňujú, aby nepreceňovali svoje sily.”

    Prajem vám, aby ste najazdili ešte veľa kilometrov v pohode a bez zranení.
    Juraj

    Komentár od Juraj | 28. marca 2016

  13. Juraj, ďakujem. Aspoň niekto ma chápe 🙂

    Komentár od Daniela | 28. marca 2016

  14. Pozri, čo pre teba mám: http://kazdydenjeibaraz.blogspot.sk/2016/04/117366.html?view=snapshot
    Úplne čerstvé, z dnešného dopoludnia 🙂

    Komentár od Daniela | 26. apríla 2016

  15. paráda, máš šťastie s výhľadmi na Schneeberg, vdaka

    Komentár od milano.pk | 26. apríla 2016


Pridaj komentár

Please log in using one of these methods to post your comment:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s