Cyklisti a chodci sa konečne dočkali

Vo štvrtok dopoludnia sa to, čo sme niektorí očakávali už v decembri minulého roku, konečne stalo. Nespomínam si totiž v meste na žiadnu inú stavbu, ktorá by dokončením a jej odovzdaním nebola zároveň aj využívaná. Aj ja som patrila medzi tie naivky, ktoré verili tomu, že keď má most termín odovzdania 15.12.2015, bude v ten deň sprístupnený aj verejnosti. Bohužiaľ, tak sa nestalo. Čakali sme ešte ďalších päť mesiacov! A aj to sa dočkali zatiaľ iba chodci a cyklisti. Tí, čo sa chcú previezť z Petržalky do mesta alebo opačne električkou, musia čakať naďalej.

Aj Župná dvadsiatka

ktorej sa včera zúčastnilo množstvo bratislavských cyklistov, smerovala práve na tie miesta, kam aj ja rada chodievam a o ktorých som písala v predchádzajúcom príspevku. To, že sa v sobotu bude konať nejaká cyklistická masovka, som vôbec nevedela. Čosi mi prebehlo poza uši, že na tento víkend nám mesto pripravilo majáles, ale netušila som, čo všetko to obnáša. Až večer som doma vygooglila, že cyklisti, ktorí smerovali popri mne, fotiacej kvetinky na trase Most SNP – Berg, si vyšli na majálesovú túru. Oni boli vlastne dve. Jedna kratšia, druhá o niečo dlhšia. Tú kratšiu prispôsobili rodinám s deťmi, ale mnohé deti som začula v polčase povedať, že majú toho dosť. Chúdiatka, ich rodičia to asi dobre nepremysleli.

Cyklotrasy u rakúskych susedov

využívam rada na moje bicykovanie. Tri pohraničné rakúske obce – Berg, Kittsee a Wolfsthal sú tie, ktoré som nevynechala ani z mojich prvých tohoročných zahrievacích cyklojázd a ktoré som vám v poslednom príspevku sľúbila zdokumentovať. V apríli som sa tým smerom bola bicyklovať dvakrát – raz po Wolfsthal a druhý raz do Bergu.

Tohoročné “zahrievačky”

Máme tu máj a ja sa stále od začiatku tohoročnej sezóny motám len tu v okolí. Všetky moje cesty na bicykli si zaznamenávam v aplikácii sports tracker. Práve som si na diár tejto aplikácie pozrela.

Ôsmeho februára sa vydávam na úplne prvú tohoročnú jazdu na bicykli. Wow! Aká som bola hrdá, že tak skoro začínam tento rok bicyklovať. 

Čerešňová túra

ktorú poznajú slovenskí cyklisti jazdiaci aj v susednom Rakúsku, je v mojich plánoch cyklotúr už dobré tri roky. Ide o cyklotúru v kraji, o ktorom sa v propagačných materiáloch píše, že sa tam každoročne od polovice apríla opakuje jedno nádherné voňavé prírodné predstavenie. V tejto oblasti je vraj vysadených až tisíce čerešňových stromov a ich kvety, spolu s ostatnými jarnými rastlinami robia túto túru takou nádhernou.

Milí moji

vyzerá to tak, že tento rok nebude o nič lepší, ako ten minulý. Aspoň teda, čo sa môjho bicyklovania týka. Namiesto toho, aby som začala cyklistickú sezónu, zase som ochorela. A môj Kellys, ktorý bol v servise na konci minulého leta ešte ani poriadne nezabral a už je zase v oprave. Vlastne od chvíle, kedy som s ním išla domov z tej predošlej, niečo na ňom sem-tam vrzlo, ale to som si myslela, že niečo, čo bolo menené, nejako dobre ešte nesadlo, že sa “to urobí” časom. Neurobilo.

Elegantná aj na bicykli

Príčinou toho, že sa na tomto blogu budem raz venovať aj takejto téme, je jeden môj internetový známy Milan. Cyklista a turista. Nedávno sa ma v jednom z komentárov na inom blogu spýtal, či si kupujem cyklistickú výbavu v istom necyklistickom obchode. Aj keď toto nemá a nechce byť oslavný článok na Lidl, musím ho spomenúť, pretože jeho otázka sa týkala presne tejto obchodnej siete. Odpovedala som, že áno,

Nevedela som sa rozhodnúť

aký nadpis mám dať tomuto príspevku. Možno aj FEBRUÁROVÉ BICYKLOVANIE. Reč bude nielen o tom, či je dôležitá rýchlosť pri bicyklovaní a rovnako tak pri chôdzi, ale aj o tom, ako som začala cyklistickú sezónu.

Prvý mesiac úspešne za nami

Zase až príliš rýchlo. Nezdá sa vám? Veď len nedávno sme sa lúčili so starým rokom, už je za nami 31 dní toho nového. Zima skoro žiadna, dalo sa aj bicyklovať, ale ja medzi tých zimných cyklistov nepatrím. Síce, už som raz začínala sezónu vo februári, ale pamätám si veľmi dobre, ako ma pri bicyklovaní a ešte aj po ňom boleli uši, keďže som na hlave nič nemala.

Posledný tohoročný príspevok

Ten, kto bloguje na WordPresse, vie o tom, že na konci každého roka dostávame krátky prehľad o uplynulom roku. Ako som už písala minule, môj Kellys sa v tomto roku veľa nenamakal, teda nebolo ani veľmi o čom písať. Z môjho sumára od WordPressu som naskenovala iba toto vtipné zhrnutie:

Nuž, musím priznať, že môj Kellys sa túto sezónu veľa nenarobil

Už jej začiatok (sezóny) bol zlý. Neskorý a nešťastný. A to musím spomenúť tiež to, že už aj predošlú sezónu som skončila dosť skoro. Presne 19. októbra. Skoro celých šesť mesiacov čakal Kellys na to, kedy s ním konečne znovu vyjdem z brány nášho domu. No tá prvá, nie veľmi dlhá prvá prechádzka do prírody na bicykli neskončila šťastne. Tí, ktorí tento blog sledujú už vedia, že som pri návrate domov asi kilometer od domu spadla. Odniesli to fungl nové dlhé cyklonohavice, ktoré mi na kolene zostali po páde ako rešeto 😦 Ale nielen nohavice si to odniesli.

Slnko nad hlavou a vietor vo vlasoch

ma sprevádzali po oba víkendové dni, kedy som si urobila dva nedlhé cyklovýjazdy. Sobotňajší smerom do Bergu a ten nedeľný zase na opačnú stranu do Rusoviec a odtiaľ popri slovensko-rakúskej hranici domov. Slnečné počasie som uvítala, ale vietor až tak fúkať nemusel.

Ako som už písala v predošlom príspevku, bicykel mám po veľkej oprave, pri ktorej bol vymenený nielen nový zadný plášť, ale mám aj novú reťaz, novú radiacu a brzdovú páku, zvonček a naposledy aj nový stojan. Ešte mi čosi vŕzga na prednom kolese, za dva dni som neprišla na to, čo by to asi mohlo byť.