Z Mauacek do Bratislavy

Išeu Macek do Mauacek šošovičku muácic,
zapomneu si cepy doma museu sa on vrácit.

V tomto prípade to nebol Macek, ale ja s M. Už dlhšiu dobu sme sa bavili o tom, že by sme sa raz mohli vybrať na túru popri rieke Morave, ale trošku ďalej, nie iba za Devínsku Novú Ves.  M. trasu naplánoval a keďže by to bolo pre mňa tam a späť veľa, do Malaciek sme túto cyklojazdu kombinovali s vlakom.

Upršaná cyklotúra

Už päť minút po desiatej mám čerstvo dofúkané kolesá, vyzbrojená som dostatkom tekutín a čakám na parťáčku na benzínke na okraji sídliska. Už v tejto chvíli je horúco. Čas si krátim sledovaním cyklistov, ktorí využívajú jeden smer Dolnozemskej cesty, smer do mesta je pre autá uzavretý. Cyklisti jazdia v oboch smeroch, prechod chodcov usmerňujú mestskí policajti. Pravdepodobne sa tam jazdí nejaká cyklistická časovka. (Až doma zisťujem na internete, o aké preteky sa jednalo. (Pressburg Triathlon 2016).

Voňavá agátová túra cez tri krajiny

Keď mi to nevyšlo zo začiatku jari s tou čerešňovou túrou, včera som absolvovala inú, tiež krásnu a voňavú. Agátovú. Tentoraz nešlo len o nejaké malé územie s agátmi, tie sa naopak vyskytovali po celej trase. A tá bola takáto:

Petržalka – Kittsee – Pama – Deutsch Jahrndorf – Trojhraničný bod – Rajka – Čunovo – Petržalka

O pol jedenástej sme prešli podchodom železničnej stanice v Petržalke na Kopčiansku ulicu, ktorou sme sa dostali na rakúske územie v katastri obce Kittsee.

Cyklisti a chodci sa konečne dočkali

Vo štvrtok dopoludnia sa to, čo sme niektorí očakávali už v decembri minulého roku, konečne stalo. Nespomínam si totiž v meste na žiadnu inú stavbu, ktorá by dokončením a jej odovzdaním nebola zároveň aj využívaná. Aj ja som patrila medzi tie naivky, ktoré verili tomu, že keď má most termín odovzdania 15.12.2015, bude v ten deň sprístupnený aj verejnosti. Bohužiaľ, tak sa nestalo. Čakali sme ešte ďalších päť mesiacov! A aj to sa dočkali zatiaľ iba chodci a cyklisti. Tí, čo sa chcú previezť z Petržalky do mesta alebo opačne električkou, musia čakať naďalej.

Aj Župná dvadsiatka

ktorej sa včera zúčastnilo množstvo bratislavských cyklistov, smerovala práve na tie miesta, kam aj ja rada chodievam a o ktorých som písala v predchádzajúcom príspevku. To, že sa v sobotu bude konať nejaká cyklistická masovka, som vôbec nevedela. Čosi mi prebehlo poza uši, že na tento víkend nám mesto pripravilo majáles, ale netušila som, čo všetko to obnáša. Až večer som doma vygooglila, že cyklisti, ktorí smerovali popri mne, fotiacej kvetinky na trase Most SNP – Berg, si vyšli na majálesovú túru. Oni boli vlastne dve. Jedna kratšia, druhá o niečo dlhšia. Tú kratšiu prispôsobili rodinám s deťmi, ale mnohé deti som začula v polčase povedať, že majú toho dosť. Chúdiatka, ich rodičia to asi dobre nepremysleli.

Cyklotrasy u rakúskych susedov

využívam rada na moje bicykovanie. Tri pohraničné rakúske obce – Berg, Kittsee a Wolfsthal sú tie, ktoré som nevynechala ani z mojich prvých tohoročných zahrievacích cyklojázd a ktoré som vám v poslednom príspevku sľúbila zdokumentovať. V apríli som sa tým smerom bola bicyklovať dvakrát – raz po Wolfsthal a druhý raz do Bergu.

Tohoročné “zahrievačky”

Máme tu máj a ja sa stále od začiatku tohoročnej sezóny motám len tu v okolí. Všetky moje cesty na bicykli si zaznamenávam v aplikácii sports tracker. Práve som si na diár tejto aplikácie pozrela.

Ôsmeho februára sa vydávam na úplne prvú tohoročnú jazdu na bicykli. Wow! Aká som bola hrdá, že tak skoro začínam tento rok bicyklovať. 

Čerešňová túra

ktorú poznajú slovenskí cyklisti jazdiaci aj v susednom Rakúsku, je v mojich plánoch cyklotúr už dobré tri roky. Ide o cyklotúru v kraji, o ktorom sa v propagačných materiáloch píše, že sa tam každoročne od polovice apríla opakuje jedno nádherné voňavé prírodné predstavenie. V tejto oblasti je vraj vysadených až tisíce čerešňových stromov a ich kvety, spolu s ostatnými jarnými rastlinami robia túto túru takou nádhernou.

Milí moji

vyzerá to tak, že tento rok nebude o nič lepší, ako ten minulý. Aspoň teda, čo sa môjho bicyklovania týka. Namiesto toho, aby som začala cyklistickú sezónu, zase som ochorela. A môj Kellys, ktorý bol v servise na konci minulého leta ešte ani poriadne nezabral a už je zase v oprave. Vlastne od chvíle, kedy som s ním išla domov z tej predošlej, niečo na ňom sem-tam vrzlo, ale to som si myslela, že niečo, čo bolo menené, nejako dobre ešte nesadlo, že sa “to urobí” časom. Neurobilo.