Do Hamuliakova v tejto sezóne po prvý raz

Na druhej strane Dunaja som sa túto sezónu už bicyklovala, ale pomenej, ako inokedy. Je to tým, že tento rok som si neposadila žiadne tekvice za záhradným pozemkom priateľky, takže sa nemusím o nič starať a aj tým, že každým rokom bicyklujem stále menej. S touto skutočnosťou nie som vôbec spokojná. V záhrade som bola tento rok iba raz, keď som sa tam zastavila cestou domov z jednej zmoknutej túry a okrem toho som bola na biskupickej strane už len raz. Keďže som potrebovala niečo vrátiť priateľke, vo štvrtok minulý týždeň som vec naložila na zadné koleso bicykla a vybrala som sa na druhú stranu Dunaja.

Cez Biskupické luhy do Šamorína

V druhú októbrovú nedeľu sme sa po šiestich týždňoch od poslednej spoločnej cyklistiky vybrali s mladším synom na ďalší výlet. Bolo len pár minút po desiatej dopoludnia, keď sme vyšli z domu. Tentoraz sme sa chceli  ísť na druhý breh Dunaja. Keďže jeho bicykel dlhší čas odpočíval, bolo treba dofúkať gumy. Prvá cesta teda viedla na benzínku, ktorá je síce trošku iným smerom, než ktorým sme potrebovali ísť, ale po doplnení vzduchu sme po Prístavnom moste pokračovali do Vlčieho hrdla, kde sme sa zastavili iba na urobenie pár fotografií a a za prístavom, v ktorom kotví množstvo motorových člnov  sme vyšli na dunajskú hrádzu. Na hrádzi boli len ojedinelí cyklisti prípadne korčuliari. To sa mi na nej páči, že tam nie je taký nátresk ako na tej petržalskej.