Dámska jazda

Včera som sa konečne znovu vydala na trošku dlhšiu cyklistiku, ako len tu v okolí. Túry som sa zúčastnila s dvomi ďalšími dámami, s ktorými som sa zoznámila vďaka tomuto blogu.  Včera som sa s nimi stretla prvý raz.

Stalo sa tak na petržalskej železničnej stanici, odkiaľ sme sa mali vlakom presunúť do rakúskeho Parndorfu. Taký bol pôvodný zámer. Na stanici sme sa mali stretnúť pred odchodom vlaku, ktorý mal odísť z Petržalky o pol deviatej. Keď som prišla na stanicu, moje dve nové cyklistické partnerky už boli tam a vítali ma s nepríjemnou správou. Na trati medzi Petržalkou a Kittsee bola výluka a cestujúcich prevážal na tomto úseku autobus. Lenže autobus nebral cestujúcich s bicyklami. Chvíľu sme sa rozhodovali, ako to urobíme. Aby sme stihli odchod vlaku v Kittsee, na to sme už mali málo času. Padol návrh, či nejdeme celú trasu k Neziderskému jazeru na bicykloch, no nakoniec sme sa rozhodli, že si v Petržalke predsa len kúpime lístky na vlak, ale že sa vlakom povezieme až do Neusiedl am See. Tak sme sa teda vybrali na bicykloch smer Kittsee, no ďaleko sme nedošli.

Mojim  spoločníčkam na tejto ceste som sa stihla pochváliť, že som si bola cestou na stanicu nafúkať kolesá bicykla na neďalekej benzínke a že som túto činnosť, síce s problémami a so sprievodnými potokmi potu, ktoré mi stekali po tvári, zvládla prvý raz sama. Doteraz som vždy niekoho požiadala, aby to urobil za mňa. No nestihli sme prejsť možno ani kilometer, pocítila som, že moje zadné koleso je znovu akési mäkšie. Zastavili sme a Nika, jedna z mojich nových priateliek, mi koleso nafúkala. Ale ani toto nafúkanie nevydržalo dlho. O chvíľu vyfučalo úplne. To už nám všetkým bolo jasné, že mám  problém. Mojou prvou myšlienkou bolo, že počkám na najbližšej zastávke  MHD autobus a odveziem sa domov. No Nika to znovu vzala do svojich rúk. S pomocou Inge dali dolu plášť kolesa a vytiahli dušu. Zistili sme, že môj posledný opravovaný defekt znovu fučí. Pri fúkaní kolies som to asi  trochu prešvihla a zalepený fľak sa na kúsku odlepil. Dávala som si za vinu, že som si na cestu vzala náradíčko na opravu bicykla, čo nikdy nerobievam. Tým som si asi túto galibu privolala. No na druhej strane, vďaka tomu sme mohli dušu zalepiť a pokračovať v ceste.  Vyjadrujem sa stále v množnom čísle, ale hlavným mechanikom bola Nika, jej asistentkou Inge a ja som bola iba pozorovateľ 🙂 Touto cestou sa im chcem ešte raz veľmi pekne poďakovať.  Ja sama by som s tým ani nepohla.

Keď bolo koleso v poriadku, mohli sme znovu pokračovať v ceste do Kittsee. Zaželali sme si, aby sa nám už  všetky problémy na tejto ceste vyhýbali. Keďže nám aj po zdržaní sa opravou bicykla zostalo ešte veľa času do odchodu ďalšieho vlaku, rozhodli sme sa, že na vlak nastúpime až v Pame.  Do odchodu vlaku sme mali aj tak ešte stále veľkú časovú rezervu. Tú sme využili na raňajky a niektorí už aj na desiatu.  Aj prestupovanie v stanici Parndorf Ort sme hravo zvládli a z vlaku sme vystúpili v Neusiedl am See. Odtiaľto sme už zase pokračovali na dvoch kolesách ďalej.

Prvá zastávka bola pri jazere v Neusiedl am See. Tam bola pravá letná atmosféra. Ľudia sa kúpali, slnili, využívali množstvo rôznych atrakcií, ktoré im toto stredisko ponúka. Dlho sme sa tu nezdržali a pokračovali sme ďalej k majáku v Podersdorfe.  Tu sa to priam hemžilo cyklistami. Bolo veľmi teplo a naše horúce telá sme si schladili aspoň namočením nôh do vôd Neziderského jazera. Po približne polhodinovej prestávke sme pokračovali ďalej smerom na juh.

Pama/Neusiedl am See

Prestávka pri vyhliadkovej veži medzi Neusiedl am See a Podersdorfom

Podersdorf

V Podersdorfe sme sa rozhodli vyhľadať veterný mlyn, ktorý som len na moment vzhliadla pri mojej poslednej ceste cez toto mestečko.

Ďalším a zároveň aj posledným cieľom nášho včerajšieho výletu bola vyhliadková veža  Hölle v Illmitzi. Z nej bol nádherný výhľad na široké okolie.

Odtiaľto sme sa už ponáhľali naspäť, pre istotu s časovou rezervou, aby sme stihli vlak, ktorý nám odchádzal 19 minút po sedemnástej hodine zo stanice Neusiedl am See.  Cykloturistov bolo tak veľa, že sme mali problém zmestiť sa v priestore vagóna určeného pre bicykle. S prestupom v Parndorfe – tak, ako aj pri ceste tam, došiel náš vlak minútu pred osemnástou hodinou do stanice v Petržalke. Čakala nás ešte cesta domov a to už bol koniec nášho, zo začiatku smoliarskeho, no potom už vydareného výletu.

Túra: 11.8.2013

Dĺžka: 62,5 km