Žiadne extra túry sa nekonali

Nie je tu o čom písať. Iba, že by som dala zopár fotiek z preskúmavania oblasti, v ktorej sa nachádza Veľký a Malý Zemník a brehov Dunaja tentoraz nie na biskupickej strane, ale na tejto našej, kde žijem, teda v oblasti Rusoviec.

Zanedbávam tento blog

Občasní návštevníci tohto blogu si môžu o mne pomyslieť, že skoro vôbec nebicyklujem. Ale nie je to tak. Len na zaznamenanie mojich ciest mi chýba niekedy čas, inokedy zase chuť. Pomaly sa blížim k tisícpäťstovke za túto sezónu. Nie je to žiadna sláva, ale je to lepšie ako predošlé dva roky. A sezóna, dúfam, ešte nekončí.

Pomaly, ale iste sa blížim k tisícke

alebo cesta na Šulianske jazero na tomto blogu už po tretíkrát.

Chýba mi už len pár kilometrov do prvej tohoročnej tisícky. Síce píšem, že prvej, ale pri tej striedmosti bicyklovania asi druhú ani túto sezónu oslavovať nebudem. Napriek tomu, že som tento rok začala bicyklovať veľmi skoro, už vo februári, tých jázd nebolo doteraz až tak veľa. Vlaňajších 875 celoročne najazdených kilometrov som síce odjazdila už šiesteho júla, takže uvidím, ako si vylepším vlaňajší priemer do konca tohoročnej sezóny.

Bicyklom ku Karloveskému ramenu

Začiatok mojej dnešnej cyklovychádzky som si zabudla zdokumentovať. Už pri dvoch posledných výjazdoch s bicyklom som cítila, že kolesá môjho bicykla sú mäkké a že ich treba dofúkať. Činnosť, ktorú neznášam a keď sa dá,  tak ju s radosťou prenesiem na niekoho iného. Lenže v poslednej dobe nebolo na koho 😦 Nezostávalo mi teda nič iné, len aby som sa do toho pustila sama. Ani s jednou zo štyroch novších a ďalších dvoch starých púmp, ktoré máme doma, sa mi ešte bicykel nafúkať nepodarilo. Preto využívam kompresory na benzínových pumpách, aj keď na niektorých je vyslovený zákaz používať ich na iné dopravné prostriedky, než sú autá.

Prvá tohoročná ochutnávka

Ako sa poznám a aká je skutočnosť aj z predošlých rokov, tak si vo februári urobím jednu jazdu, aby som zistila, či som počas zimných mesiacov nezabudla bicyklovať. Aj záznamy môjho cyklistického denníka hovoria, že je to zakaždým len raz a na ďalšie sa odhodlám zase až v marci. Predpokladám, že ani tento rok to nebude ináč.

Ako som zo Šulianskeho jazera cestu domov nezvládla

Tak ako sa to vlastne stalo?  Včera som sa rozhodla, že sa idem bicyklovať a že vezmem so sebou aj rozprávkovú knižku, ktorú som dávnejšie kúpila synovcovi. To, či pôjdem až k Šulianskemu jazeru, kde môj synovec aj s rodičmi býva, som nebola na sto percent rozhodnutá. Povedala som si, že bude záležať od viacerých okolností.

Dunajské pereje

Dnešná nedeľa bola pravdepodobne posledným dňom tohto roku, kedy som sa vybrala bicyklovať.  Podľa predpovede počasia nás čakal pekný slnečný deň. A taký aj bol. Síce v skorých dopoludňajších hodinách, keď som sa doma pripravovala na cyklistickú vychádzku, ukazoval teplomer na mojom počítači iba mínus dva stupne, no slnko na oblohe dávalo tušiť, že bude pekne. Vonku bolo dosť chladno a v prvých momentoch som ľutovala, že som si na ruky nevzala celoprstové rukavice. No s pribúdajúcimi hodinami sa teplota mierne zvyšovala a keďže nefúkal vôbec vietor, na bicykli bolo celkom príjemne.

Po rakúskom brehu Dunaja

Dnes bol ďalší pekný slnečný deň, preto som sa vybrala na cyklistiku. Nič svetoborné, len pár kilometrov od Bratislavy.  Na túru som sa dohodla s kamarátkou a mala som sa s ňou stretnúť okolo obeda v Sade Janka Kráľa.  Keď som jej po príchode do parku volala,  bola ešte len na ceste z práce. Takže moje čakanie sa predĺžilo na dlhšie a za ten čas som vystriedala tri miesta. No nakoniec prišla a mohli sme vyraziť.