Tentokrát to bolo aj so stopárkou

Zase som neopustila hranice mesta. Včera som sa vybrala len po petržalskej hrádzi a kúsok za čističkou som z nej zišla dole. Mojím cieľom bol Malý Zemník. Kým som však zišla z hrádze, zastavila som sa viackrát. Samozrejme, nevynechala som ani to moje obligátne miesto pri dunajskom ramene Zuzana. Bol tam taký pokoj, že by som na tom kameni pri vode zostala sedieť aj dlhšie. Podaril sa mi maličký úlovok v podobe krásneho vtáčika rybárika. Neviem, či ich tam poletovalo viac, alebo to bol stále ten istý, ale videla som ho na rôznych miestach. Keď si sadol na lano natiahnuté z lode k brehu, vtedy sa mi ho podarilo vyfotiť.

Do Hamuliakova v tejto sezóne po prvý raz

Na druhej strane Dunaja som sa túto sezónu už bicyklovala, ale pomenej, ako inokedy. Je to tým, že tento rok som si neposadila žiadne tekvice za záhradným pozemkom priateľky, takže sa nemusím o nič starať a aj tým, že každým rokom bicyklujem stále menej. S touto skutočnosťou nie som vôbec spokojná. V záhrade som bola tento rok iba raz, keď som sa tam zastavila cestou domov z jednej zmoknutej túry a okrem toho som bola na biskupickej strane už len raz. Keďže som potrebovala niečo vrátiť priateľke, vo štvrtok minulý týždeň som vec naložila na zadné koleso bicykla a vybrala som sa na druhú stranu Dunaja.

Žiadne extra túry sa nekonali

Nie je tu o čom písať. Iba, že by som dala zopár fotiek z preskúmavania oblasti, v ktorej sa nachádza Veľký a Malý Zemník a brehov Dunaja tentoraz nie na biskupickej strane, ale na tejto našej, kde žijem, teda v oblasti Rusoviec.

Krátky sobotňajší výlet

Dnes za marhuľami. Ten, kto sem ku mne chodieva častejšie, už vie, že Petržalka susedí s rakúskou marhuľovou obcou Kittsee a že tam často vedú kolesá môjho bicykla. Dnes som však nešla priamo do Kittsee cez Kopčiansku, ale vybrala som si dlhšiu cestu, zato však pre mňa pohodlnejšiu a hlavne bezpečnejšiu. Vyhla som sa totiž prechodu cez frekventovanú Rusovskú cestu v Petržalke.

Hlásim sa

len tak, aby ste vedeli, že žijem 🙂 Ani sa veľmi nemusím preklikávať mojim denníkom na sports-trackeri, aby som vedela (viem to aj bez neho), že ani túto sezónu veľa nebicyklujem 😦 Od cesty po Záhorí som nabicyklovala iba 60 km! Motala som sa len tu v okolí. O jednej z tých troch ciest som tu písala.

Upršaná cyklotúra

Už päť minút po desiatej mám čerstvo dofúkané kolesá, vyzbrojená som dostatkom tekutín a čakám na parťáčku na benzínke na okraji sídliska. Už v tejto chvíli je horúco. Čas si krátim sledovaním cyklistov, ktorí využívajú jeden smer Dolnozemskej cesty, smer do mesta je pre autá uzavretý. Cyklisti jazdia v oboch smeroch, prechod chodcov usmerňujú mestskí policajti. Pravdepodobne sa tam jazdí nejaká cyklistická časovka. (Až doma zisťujem na internete, o aké preteky sa jednalo. (Pressburg Triathlon 2016).

Cyklisti a chodci sa konečne dočkali

Vo štvrtok dopoludnia sa to, čo sme niektorí očakávali už v decembri minulého roku, konečne stalo. Nespomínam si totiž v meste na žiadnu inú stavbu, ktorá by dokončením a jej odovzdaním nebola zároveň aj využívaná. Aj ja som patrila medzi tie naivky, ktoré verili tomu, že keď má most termín odovzdania 15.12.2015, bude v ten deň sprístupnený aj verejnosti. Bohužiaľ, tak sa nestalo. Čakali sme ešte ďalších päť mesiacov! A aj to sa dočkali zatiaľ iba chodci a cyklisti. Tí, čo sa chcú previezť z Petržalky do mesta alebo opačne električkou, musia čakať naďalej.

Tohoročné “zahrievačky”

Máme tu máj a ja sa stále od začiatku tohoročnej sezóny motám len tu v okolí. Všetky moje cesty na bicykli si zaznamenávam v aplikácii sports tracker. Práve som si na diár tejto aplikácie pozrela.

Ôsmeho februára sa vydávam na úplne prvú tohoročnú jazdu na bicykli. Wow! Aká som bola hrdá, že tak skoro začínam tento rok bicyklovať. 

Milí moji

vyzerá to tak, že tento rok nebude o nič lepší, ako ten minulý. Aspoň teda, čo sa môjho bicyklovania týka. Namiesto toho, aby som začala cyklistickú sezónu, zase som ochorela. A môj Kellys, ktorý bol v servise na konci minulého leta ešte ani poriadne nezabral a už je zase v oprave. Vlastne od chvíle, kedy som s ním išla domov z tej predošlej, niečo na ňom sem-tam vrzlo, ale to som si myslela, že niečo, čo bolo menené, nejako dobre ešte nesadlo, že sa “to urobí” časom. Neurobilo.