Nevedela som sa rozhodnúť

aký nadpis mám dať tomuto príspevku. Možno aj FEBRUÁROVÉ BICYKLOVANIE. Reč bude nielen o tom, či je dôležitá rýchlosť pri bicyklovaní a rovnako tak pri chôdzi, ale aj o tom, ako som začala cyklistickú sezónu.

Cestou na Čunovské jazerá som začala novú tisícku

Keby som chodila na Čunovské jazerá tak často ako v rokoch minulých, potom by mi netrvalo tak dlho, kým by som urobila prvú tohoročnú tisícku. Na to, aby mi pribudla stovka na cyklokomputeri, stačilo mi ísť štyrikrát k jazerám. Kde sú tie roky, keď som za pekného počasia vždy po práci mierila do Čunova!

Cyklotúra s podmienkou

Dnes ráno mi telefonoval mladší syn. Pýtal sa, aký mám na dnes program. Nemala som naplánované nič, ale keď mi povedal, že má dovolenku a že by sa chcel ísť so mnou bicyklovať, hneď som program mala.

Syn mal dve požiadavky. Aby sme išli niekde, kde to on ešte nepozná a aby som veľa nefotila 😦 O necelé dve hodiny sme už boli na neďalekej benzínovej pumpe, kam sme kvôli mäkkým gumám na jeho bicykli museli prísť peši. Po nafúkaní kolies sme sa už vydali na mnou vymyslenú túru. Po menšom nákupe v Tescu oproti petržalskej stanici sme sa v Petržalke zastavili ešte raz. Cestou sme totiž míňali smerovky k vojenskému cintorínu a keďže ani tam ešte môj syn nikdy nebol, prvým cieľom bol práve spomínaný cintorín.

Kilometer sem, kilometer tam

Tak to teraz vyzerá s mojím sledovaním odjazdených cyklokilometrov. Komputer, ktorý sa mi pokazil ešte niekedy v polovičke februára, je stále v rovnakom stave. Zatiaľ som nový nekúpila a ani som sa nepokúšala opraviť ten starý. Z tohto dôvodu som si jazdy začala sledovať cez aplikáciu v mobilnom telefóne. Keďže je v mojom mobile poslabšia baterka a ani som podarovaný mobil nevedela zo začiatku správne používať, niektoré cyklotúry baterka nezvládla. Celkový počet som si musela doplniť len odhadom a tým pádom sú  záznamy v mojom cyklodenníku nie celkom presné. Ale kilometer hore, či dole je nepodstatný. Tohoročnú päťstovku už mám každopádne za sebou. Len neviem, či som ju prekročila tesne pred príchodom domov z túry  nivou Moravy, alebo sa tak stalo až počas prvých kilometrov v nedeľu o týždeň, kedy som si vybehla na bicykli k vodnému dielu v Čunove a odtiaľ do Rajky.

Cyklotrasa v Rusovciach ešte raz

O tom, že bratislavský úsek cyklistickej cesty EuroVelo 6 bol koncom minulého roku obohatený o úsek, ktorým sa dá dostať z dunajskej hrádze do mestskej časti Rusovce, som tu už písala. Bola som tam hneď pri mojej prvej bicyklovej vychádzke. Odvtedy som tam nebola a vybrala som sa tam znovu až včera. Nechcelo sa mi veriť, že to, čo vidím, je pravda. Ak si pozriete znovu môj článok zo začiatku marca  s názvom Prvá tohoročná a v ňom nasledovnú fotografiu, tak z toho už dnes nie je vôbec nič pravda.

Čo je krajšie ako jarná cyklistika?

Konečne nastal vytúžený jarný čas a ja som mohla znovu po dlhých mesiacoch vytiahnuť bicykel.  Síce som prvý pokus uskutočnila už 11. marca, kedy som prvýkrát po zime vyšla na hrádzu. Moja cesta vtedy viedla iba po Rusovce.  O tom som tu písala a kliknutím na odkaz si môžete pozrieť článok znovu.

Cez hranice troch štátov

Na včera sme si s kamarátkou dohodli po dlhšom čase spoločnú cyklistiku. Krátko pred obedom sme sa stretli pred petržalským divadlom Aréna a naším cieľom bol Vojenský cintorín v Petržalke. Vedela som len približne, kde sa nachádza, kamarátka nemala ani tušenia, kde to je.