Na cestách s Kellysom

…za poznaním a pre radosť z pohybu

Cestou na Čunovské jazerá som začala novú tisícku

Keby som chodila na Čunovské jazerá tak často ako v rokoch minulých, potom by mi netrvalo tak dlho, kým by som urobila prvú tohoročnú tisícku. Na to, aby mi pribudla stovka na cyklokomputeri, stačilo mi ísť štyrikrát k jazerám. Kde sú tie roky, keď som za pekného počasia vždy po práci mierila do Čunova!

Čunovské jazerá som si obľúbila pre ich čistú vodu a nádherné okolie. V minulosti sa na jazerách striedavo zavádzali a rušili zákazy kúpania, no tie boli roky porušované a dlho to bolo aj tolerované. V prvých rokoch tam naozaj chodili ľudia, ktorí v tichu a pokoji užívali brehy a vodu jazier, nepamätám si, že po nich zostávali kopy odpadu, ako sa to začalo diať neskôr, keď sa správa o jazerách rozšírila aj vďaka novinárom medzi pospolitý ľud.  Bolo to miesto, kam som chodila rada nielen kvôli miestu samotnému, ale aj kvôli partii ľudí, ktorá sa tam stretávala. S pribúdajúcimi rokmi sa partia postupne zmenšovala, až to dospelo k tomu, že toto leto som tam z ľudí, s ktorými som tam roky trávila letný čas, nestretla ešte nikoho a na časy minulé zostali už len pekné spomienky.

IMG_3071

IMG_3075

IMG_3080

To, čo sa mi prihodilo pri poslednej návšteve jazera, to sa mi ešte za viac ako tridsať rokov, čo chodím na jazerá v Rusovciach alebo v Čunove, nestalo. Približne po dvoch hodinách môjho ležania pri vode prišla dvojica – šedivý, skoro plešatý pán s mladou potetovanou slečnou. Pánko ma požiadal o to, či by som sa nemohla presunúť ďalej, lebo oni sú zvyknutí ležať práve na tom mieste, kde som sa pred dvomi hodinami rozložila .  Chápete niečo také? Ja veru nie. Keďže som si nechcela kaziť náladu a nemala som ani chuť sa s nimi baviť, s pripomienkou, že ak to tam majú vyárendované, tak im to ich miesto v pohode uvoľním. Presunula som sa teda o kus ďalej. Už aj vlani sa mi stalo niečo podobné. Jeden cyklofrajer s bielym bicyklom a celý vyfintený do biela si odložil bicykel dobreže nie na moju hlavu. Chcel mi tým tak dať najavo, že ležím na nesprávnom mieste. Keď som ho poprosila, aby si dal bicykel ďalej, prejavil iba svoju aroganciu. Takže aj takíto ľudia mi  v posledných rokoch jazero v Čunove dosť sprotivili.

Takže už viete, že v minulosti som moje cyklokilometre odtáčala hlavne počas leta a mojím cieľom boli jazerá v Rusovciach a v Čunove. Tento rok som tam bola pri jazere zatiaľ iba trikrát, vlaňajšie návštevy by som tiež spočítala na prstoch jednej ruky. Aj prvú tohoročnú tisícku som prekročila práve na ceste do Čunova.  Cesta tam vedie po známej cyklistickej ceste Eurovelo 6. Nebyť toho, že sa niekto vždy postará o otvor v zvodidlách, ktoré sú popri ceste vedúcej súbežne s hrádzou, tak by sme k jazerám museli chodiť po hlavnej ceste vedúcej na hraničný prechod v Rajke. Od zvodidiel vedie cesta najprv poľnou cestou a po niekoľkých metroch vojdete do lužného lesa. Na jeho kraji je Rusovské rameno a za ním už nové obytné štvrte Rusoviec. Nikdy som  presne nemerala úsek od zvodidiel  až po jazerá, ale je to asi niečo málo cez dva kilometre.

IMG_0199x

IMG_0200x

IMG_0150x

IMG_0156x

IMG_0196x

IMG_0197x

Z príležitosti tohoročnej tisícovky som nafotila nielen lužný les, ktorým sa ide k jazerám, ale aj jazerá samotné. Ostrovným lúčkam, ako sa toto miesto nazýva, som už kedysi jeden článok na inom blogu venovala. Môžete si ho pozrieť TU. Článok som zverejnila v júni 2012 a možno som použila aj nie úplne najnovšie fotografie. Ale už porovnaním fotografií, na ktorých sú informačné tabule, je zrejmé, aká “inteligentná spoločnosť” objavila toto nádherné zákutie Bratislavy.

Veľké jazero

IMG_3072

IMG_3074

IMG_3076

IMG_3084

IMG_3087

Malé jazero

IMG_3079

IMG_3081

IMG_3082

IMG_3093

Bohužiaľ, je medzi nami príliš veľa hlupákov a nevychovancov, ktorí si nedokážu odniesť prázdnu plastovú fľašu z nápoja so sebou preč, ktorí musia po sebe zanechať odkaz, ktorý nič nehovorí – vlastne iba to, aký hlupák ho tam zanechal. Ale to je jav, ktorý sa nevidí len na tomto mieste. Je viditeľný všade okolo nás. V mestách aj v prírode. Markantne je to vidieť popri hrádzi, ktorou denne prejdú stovky cyklistov, bežcov či inline korčuliarov. Môžete tam vidieť plno prázdnych obalov, pretože mnohí “športovci” nezvládnu odnesenie prázdneho tam, odkiaľ si priniesli plný. Smutné.

Reklamy

28. júla 2014 - Posted by | Moje cyklovýlety | , , ,

3 komentáre »

  1. Pekný článok….aj fotky..:-)

    Komentár od Misenkoo | 28. júla 2014 | Odpovedať

  2. Piękne zdjęcia z cudownego miejsca 🙂
    Pozdrawiam 🙂

    Komentár od Ela | 29. júla 2014 | Odpovedať


Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s