Dvakrát som skončila v Edelstali

Nedávno som sa bola aj s kamarátom M. zase bicyklovať v Rakúsku. Na tom úseku, kde sme spolu boli,  som sa bicyklovala už tretí raz. Prvý raz vtedy, keď som sa s kamarátom V. vracala z okruhu Za rímskymi pamiatkami. Odvtedy ma ten smer stále lákal, ale nebol nikto, s kým by som sa tam vybrala.  Jeden pokus som podnikla vlani v septembri. Keďže som sa vybrala sama, prišla som len na koniec obce Edelstal a ďalej som si netrúfla. Jednak už bolo vtedy neskoré popoludnie a po ďalšie, vždy mám na pamäti, že sa mi môže čokoľvek stať – od nejakej poruchy na bicykli až po nejakú nevoľnosť, či zranenie. Preto si sama veľmi ďaleko od Bratislavy chodiť netrúfam. Tak som sa vtedy za posledným domom v obci obrátila naspäť na cestu domov.

Keďže som sa ani o tej minuloročnej jesennej jazde na tomto blogu nezmienila, dnes spojím obe túry a použijem fotografie z oboch. Ako sme sa dostali do Bergu, obce, ktorá je na dohodenie kameňom od Bratislavy, vám vysvetľovať nebudem. No na križovatke na kopci v obci som si na rozdiel od toho minuloročného pokusu tento raz všimla cyklistickú smerovku. A tá nás neposielala hlavnou cestou spolu s autami, ako som išla po oba predošlé razy, ale ďalej ulicou do kopčeka, popri vinohradoch a poliach.

Zastavme sa teda v obci Berg na tej spomínanej križovatke. Už hlavná ulica tejto obce sa tiahne do kopca a keď vyjdete na miesto, kde sa cesta odbočuje vľavo, pozrite sa za seba. Uvidíte bratislavskú Petržalku. Práve tu použijem fotky z jesene, lebo bol oveľa lepší výhľad ako pri tejto poslednej jazde.

Toto je tá smerová tabuľa, ktorú by ste nemali prehliadnuť.

Pokračujeme teda podľa smerovky  ďalej ulicou do kopca. Cesta nás priviedla k odpočívadlu s veľkou informačnou tabuľou, ale my pokračujeme až na koniec obce. Tu sme sa znovu ocitli na križovatke, cyklistické značky nás nasmerujú doľava. My sme však na chvíľu tieto značky ignorovali a vybrali sme sa ešte kúsok rovno, lebo pred nami sme videli ďalšie odpočívadlo. Na zadnom kolese môjho bicykla sa viezol totiž veľký melón, bicykel bolo treba odľahčiť 🙂

Na fotke vidíte iba polovicu melóna, tá druhá sa nedotknutá viezla naďalej v taške na zadnom kolese. Po krátkej pauze, kedy sa váha mojej záťaže trošku odľahčila, pokračujeme už spomínaným cyklistickým chodníkom. Na mňa to už bolo príliš, tak som na kúsku musela zísť z bicykla a vyšliapať si to ňom. Aj napriek tomu, táto alternatíva sa mi zdala oveľa lepšia a aj krajšia ako tá po ceste.  Odteraz už budem chodiť iba touto cyklistickou cestičku. Za odmenu sme sa potom kus viezli dolu kopcom takou rýchlosťou, že som musela brzdiť, aby som náhodou pri nejakej malej prekážke nespadla. Cyklistický chodník nás zaviedol až do centra obce, na hlavnú cestu, kde boli znovu smerové tabule. Prišlo k rozhodovaniu, či pokračujeme ďalej na Hundsheim alebo sa vrátime domov. Na oblohe to vyzeralo dosť nebezpečne, búrkové mračná sa začali kopiť, tak sme sa radšej rozhodli na cestu späť.

Pri mojej septembrovej jazde som skončila o kus ďalej, až za poslednými domami Edelstalu.

Do Bergu sme už išli ale po mojej starej známej ceste. Keďže som teraz tento úsek nefotila, použijem zase fotografie spred roka. Na tejto ötúre je zaujímavé to, že na tak krátkom úseku navštívite dve rakúske spolkové krajiny – Burgenland a Niederösterreich.

Predtým, ako sa v Bergu pri cyklistickom odpočívadle naše cesty s M. rozišli, boli sme sa pozrieť pri vodnej ploche, ktorá je na okraji Bergu. Tá je oplotená a veľká tabuľa na plote oznamovala, že pozemky pri nej sa predávajú na stavbu domov.  On išiel do Bratislavy tou cestou, ktorou sme do Bergu prišli, ja som pokračovala popri marhuľových sadoch do Kittsee a odtiaľ po Kopčianskej domov.

Dúfam, že sa mi raz podarí aj okruh, ktorý už mám dávno naplánovaný, ktorým by bola trasa Bratislava – Wolfsthal – Hainburg an der Donau –  Bad Deutsch Altenburg – Prellenkirchen – Edelstal – Berg – Bratislava.

Fotografie použité z dvoch túr – 22.9.2013 a 23.7.2014