Hundsheimer Berge Tour

Po veľmi dlhom čase som včera bola bicyklovať zase so starším synom. Ani si nespomínam, ako dlho sme spolu nikde neboli. Bolo to zapríčinené tým, že mu pred niekoľkými rokmi ukradli bicykel a trvalo dosť dlho, kým si kúpil nový. Podnet na spoločnú cyklistiku vyšiel od neho, ale rozhodnutie, kam pôjdeme, zostalo zase na mne.  Iba nedávno som na tomto blogu vyslovila nádej, že nebude trvať dlho, kým nezrealizujem malý okruh, ktorý je síce za hranicami, ale je v blízkosti Bratislavy.

Trasu popíšem tak, ako sme ju urobili.

Približne o jedenástej hodine sme prišli na miesto, kde kedysi stál Starý most a tam sme si urobili prvé fotky Dunaja. Odtiaľ sme pokračovali na hranicu v Bergu a ďalej do Wolfsthalu. Za Wolfsthalom sme z priamej trasy do Hainburgu odbočili vpravo k rieke Dunaj, pretože som aj synovi chcela ukázať majestátny hrad Devín z rakúskej strany. Bohužiaľ, výška hladiny Dunaja bola tak vysoká, že sme sa k tomu miestu nedostali. Zatopené bolo celé územie až po chodník, ktorý vedie lesom a bolo vidieť, že deň predtým bol pod vodou aj ten. Vrátili sme sa kúsok späť a na mieste, kde bol výhľad na slovenskú stranu, sme si dali oneskorené raňajky.

Odtiaľto sme sa popri hainburgskom golfovom ihrisku dostali na hainburgské  nábrežie Dunaja, kde sme mali prvú pitnú pauzu v Donau Cafe Restaurant. Po približne polhodinovej pauze sme pokračovali k Dunaju v Bad Deutsch Altenburgu a cez kúpeľné mestečko sme vyšli hore na Kirchenberg, kde sa nachádza kostol Marienkirche.  Naspäť do mesta sme sa vrátili popri hlavnej ceste a na križovatke v mestečku pri rímskom stĺpe sme sa vybrali cyklistickou cestou označenou ako Hundsheim.

Za mestečkom Bad Deutsch Alteburg sme pravdepodobne zazmätkovali pri tejto značke. Dali sme sa doprava. Asi po dvoch kilometroch, ako sme sa dostali von za mesto, som sa zastavila a pozrela sa za seba. Tu sa mi začalo niečo nepozdávať. Kopec, ku ktorému sme sa mali približovať, sa nám vzďaloval. Keďže bol syn predo mnou asi pol kilometra, pokračovala som aj ja za ním.  V hlave sa mi začalo vyjasňovať a uvedomila som si, že touto trasou som už raz išla. Spomenula som si na ten úsek, ktorý som absolvovala v októbri 2010 a išli sme ním vtedy do rímskeho amfiteátra v Petronell-Carnutum. Moje podozrenie sa stále viac prehlbovalo a už som si bola istá, že nejdeme dobre. Na mieste, kde sa dalo odbočiť vľavo do polí, ma syn čakal.

Na tomto mieste sme teda odbočili vľavo a dostali sme sa až k ďalšej cyklistickej značke. Tá smerovala na Neusiedl. Chvíľu sme váhali, čo urobíme a nakoniec sme nešli rovno, ale sme znovu odbočili a odtiaľ bol už iba kúsok do obce Hundsheim.

Z Hundsheimu sme pokračovali po štátnej ceste do Prellenkirchenu. Táto časť sobotného výletu bola pre mňa najťažšia. Už som bola unavená, horúčava nepridávala príliš na pohode a fúkal aj dosť silný protivietor. Chvíľami som mala pocit, že to už nezvládnem. No od domova sme boli ešte kusisko. Tí, čo boli v lietadlách, ktoré nám lietali nad hlavami, sa mali oveľa lepšie. Sedeli si a len sa pekne viezli 🙂

Známa Kellergasse – vínne pivničky v Prellenkirchen.

Keď sme prechádzali obcou Edelstal, mala som lepší pocit a nahovárala som si, že veď to sme už skoro doma. Aj keď som v minulom článku písala, že medzi Edelstalom a Bergom už budem používať iba zaujímavejšiu cyklistickú cestu cez vinohrady, keď som videla, že by sme mali ísť znovu do kopca, veľmi rýchlo som sa toho predsavzatia vzdala a do Bergu sme pokračovali znovu po normálnej ceste.

Na tých dvoch úsekoch, kde sme bicyklovali spolu s autami, som si všimla dve dosť závažné veci. Nemusela som ani pozerať na ešpézetky vozidiel, vedela som, ktoré auto je rakúske a ktoré slovenské. Tých slovenských prešlo asi v pomere jedna k jednej. Rakúske autá nás obchádzali v bezpečnej vzdialenosti, čo sa o tých slovenských povedať nedá. Tým, čím sa vyznačujú slovenskí vodiči je to, že nedávajú včas smerovky. Používajú ich vlastne až v momente, keď už odbočili.

V Bergu sme sa zastavili chvíľu na odpočívadle, kde sme si doplnili minuté zásoby vody a poza Kittsee sme sa cez polia vrátili do Bratislavy.

Trasa: 65,2 km – 2. augusta 2014