Windradweg

Aj dnes som si ako titulok príspevku vybrala názov cyklotrasy, ktorým označili Rakúšania túru, ktorá vedie popri množstve vrtúľ veternej elektrárne na území severného Burgenlandu. A že tí Rakúšania vedeli veľmi dobre, kam tie vrtule majú postaviť, to je bezpochyby. Aj včera sa tie burgenladské vrteli jedna radosť a od každej jednej bolo počuť ich zvuk, pričom listy ich vrtúľ vrhali na zem zaujímavé tiene. Pre tých, ktorí majú často výhrady voči tomuto druhu elektrárne, porovnajte si nebezpečenstvo tohto spôsobu výroby elektriny s tepelnou alebo dokonca s atómovou výrobou elektriny, ich dosah na životné prostredie, ich vedľajšie produkty a potom musíte uznať, že veterná elektráreň je jednou z najbezpečnejších.

Naše prvé zastavenie pri prvých stožiaroch veternej elektrárne

Naša včerajšia trasa neviedla iba touto veternou cyklistickou cestou, na našej túre sme zaregistrovali niekoľko ďalších označení cyklotrás.

Pôvodne sme plánovali ísť na kombinovanú cestu s vlakom, ktorým sme sa chceli odviezť do mestečka Neusiedl am See a odtiaľ sme chceli ísť na bicykloch k majáku v Podersdorfe a potom až dole na juh jazera do mestečka Illmitz. Moja predstava zahŕňala aj návštevu samotného mesta Neusiedl am See, napríklad vybehnutie za mesto ku kalvárii. Predpokladala som, že odtiaľ bude pekný výhľad na mesto,  aj na celé jazero. No všetky moje plány sa začali rúcať už ráno doma, keď začala vstávať ďalšia časť osadenstva plánovaného výletu. Bolo mi jasné, že vlak, ktorým sme plánovali cestovať, už nestíhame.

Nakoniec nám chýbalo len desať minút na to, aby sme načas prišli na stanicu, kúpili cestovné lístky a nastúpili do vlaku. Takto sme popri železničnej stanici iba prešli a pokračovali ďalej do Kittsee. Odtiaľ do Pamy a z Pamy na cyklistickú križovatku pred obcou Gattendorf. Tu sme odbočili vľavo a popri riečke Leitha sme pokračovali až k mostu pred dedinou Zurndorf. Dovtedy to bola pohodička, samá rovinka. No za Zurndorfom sa to začalo vlniť. Raz hore, potom trošku dole a takto sa to striedalo až do mestečka Weiden, ktoré leží tesne pod kopcom na brehu jazera Neusiedler See.

 

Zastavenie kvôli namazaiu reťaze, ale zvuk, ktorý som stále počula, to neodstránilo.

Cyklistická križovatka pred obcou Gattendorf

Zastavenie na odpočívadle pri riečke Leitha

Trošku sme fotili

Ďalši tabuľa so smerovými značkami

Len kúsok od nej nás už vítali informačné tabule obce Zurndorf

Prechádzame mostom nad riekou Leitha

Zastavili sme kvôli foteniu tejto božej muky. Computer ukazoval, že máme za sebou 20 km. Pred nami je ešte viac, ako sme prešli.

Tu sa čaká na mňa a spolu schádzame do mestečka Weiden.

Z kopca prvý raz vidíme hladinu jazera Neusiedler See.

Keď sme zišli dole do mestečka, dostali sme sa k tabuli so smerovkami a na nej sme si mohli vybrať – buď vpravo do Neusiedl am See alebo 8 km do Podersdorfu. Vybrali sme si Podersdorf a mysleli sme si, že do Neusiedlu pôjdeme cestou domov. Na tomto úseku som fotila hlavne z vyhliadkovej veže, ktorá je pribiližne na polceste.

Pri jazere som bola doteraz na bicykli trikrát, toto už bola moja štvrtá túra. Zakaždým však bola iná. Prvá bola kombinovaná s vlakom do Parndorfu, druhú som zvládla celú na bicykli, aj tretia, tu na blogu nazvaná Dámska jazda, bola tiež kombinovaná s vlakom. Naším včerajším cieľom bol maják v Podersdorfe.

Víta nás Podersdorf am See

Tam sme pobudli približne hodinu a na spiatočnej ceste domov sme si zašli ešte kúsok južnejšie, aby som mojim dvom spoločníkom ukázala veterný mlyn na okraji Podersdorfu. Už aj doma a na tomto mieste to bolo po druhý raz, čo som si uvedomila, že na cyklotúru k Neusiedler See som sa vybrala presne po roku. Vlani to bola nedeľa, kedy už Podersdorfčania upratovali miesto pod mlynom po slávnostiach a tentoraz zase sobota, kedy slávnosti práve pripravovali. O šiestej hodine malo byť vystúpenie českej dychovky.

Región okolo stepného jazera Neusiedler See s viac ako 2000 slnečnými hodinami ročne, s teplotou vody až 30 stupňov,  patrí k najobľúbenejším dovolenkovým destináciám v Rakúsku. Cestou od majáka k veternému mlynu sme išli popri kempe a tam to bolo aj naozaj vidieť. Kemp určite nebol plný len kvôli jazeru samotnému, ale aj kvôli cyklotrasám, ktoré sú v jeho blízkosti vybudované.  Dôkazom toho bolo množstvo áut s bicyklami. Takže pre vás, ktorí ste tam ešte neboli a neviete, kam ísť na dovolenku, vrelo toto miesto odporúčam.  Ja sama som z nich zatiaľ prejazdila len malú časť. “Preč od každodenného zhonu & hor´sa do raja cykloturistov“ aj pod takýmto názvom ponúkajú dovolenky pri Neziderskom jazere. V tejto východnej oblasti  Rakúska je v blízkosti jazera 39 cyklotrás v celkovej dĺžke až 1000 km. Bicyklujú sa tu nielen mladí, ale aj rodiny s deťmi a rovnako tak dôchodcovia. Každý si tam môže vybrať takú trasu, aká mu vyhovuje.

Po krátkej zastávke pri veternom mlyne sme sa vybrali na spiatočnú cestu po tej istej trase, ktorou sme prišli. Na jednej strane bola cesta domov príjemnejšia kvôli tomu, že nám tentoraz nefúkal protivietor, ale na druhej strane, bolo práve najhorúcejšie obdobie dňa. Horúčava bola chvíľami naozaj neznesiteľná.

Naše zásoby vody sa veľmi rýchlo míňali. Také cyklistické odpočívadlo, aké majú v Bergu alebo v Pame, sme už nikde inde nevideli. Tieto dve sú totiž vybavené aj pitnou vodou. Kúsok za Weidenom sme sa osviežili aspoň mirabelkami, ktoré rástli pri ceste.

Na ceste sme nemíňali žiadne občerstvovacie zariadenie, preto sme sa už na spomínanej cyklistickej križovatke pri Gattendorfe rozhodli vojsť do obce. Tam sme síce na námestí objavili fontánu, ale nie s pitnou vodou. Aspoň sme si vodou z hadice, ktorá bola pri fontáne, zmáčali tváre a iné časti tela. Nakoniec sme zakotvili v jednom pube s malou záhradkou neďaleko kostola. Tam sme doplnili tekutiny a vzali sme si aj ďalšie na cestu. Síce sme to už nemali ďaleko domov, ale v tej horúčave sme doplnené tekutiny veľmi rýchlo vypotili.

V diaľke sa už črtajú kopce slovenského chotára.

Priznám sa, ani po mnohých túrach po rakúskych cyklocestách, sa ešte stále nedokážem dobre orientovať v ich značení cyklociest.  Naša včerajšia trasa nešla iba touto veternou cyklistickou cestou, na našej túre sme zaregistrovali niekoľko označení cyklotrás. Veď len na jednej križovatke sme mali možnosť vidieť označenie R1, B21, B211, B29, niektoré boli tmavomodré, iné zelené. Tmavomodrou sú značené cesty európskeho významu, zelené sú miestne. Včerajšia časť túry bola napr. súčasťou európskej trasy R1, ktorá v dĺžke 3600 km spája  mestá Boulogne-sur-Mer neďaleko Lamanšského prielivu na severe Francúzska, cez Calais až do druhého najväčšieho ruského mesta, Petrohradu. Preto sa na mojich túrach po Rakúsku snažím vždy miesta, kde sa nachádzajú cykloznačky, odfotiť a až doma si vlastne pozerám odkiaľ a kam vedú.

Trasa – 102 km

9.8.2014