Nuž, musím priznať, že môj Kellys sa túto sezónu veľa nenarobil

Už jej začiatok (sezóny) bol zlý. Neskorý a nešťastný. A to musím spomenúť tiež to, že už aj predošlú sezónu som skončila dosť skoro. Presne 19. októbra. Skoro celých šesť mesiacov čakal Kellys na to, kedy s ním konečne znovu vyjdem z brány nášho domu. No tá prvá, nie veľmi dlhá prvá prechádzka do prírody na bicykli neskončila šťastne. Tí, ktorí tento blog sledujú už vedia, že som pri návrate domov asi kilometer od domu spadla. Odniesli to fungl nové dlhé cyklonohavice, ktoré mi na kolene zostali po páde ako rešeto 😦 Ale nielen nohavice si to odniesli.

Do Hamuliakova zase ináč

Keď som tu desiateho augusta ukončila zápisky z posledného výletu k Neziderskému jazeru, mala som vtedy na konte necelých 1300 tohoročných kilometrov. Za uplynulých sedem týždňov mi pribudlo ďalších tristo. Pri tom nevľúdnom letnom daždivom počasí na viac nevyšlo 😦 Nazbierali sa mi nielen motaním sa po hrádzi, o tom písať nebudem, ale aj vďaka trom  výletom mimo mesta. O nich  sa oplatí zmieniť. Prvý, o ktorom vám napíšem, mal cieľ v Hamuliakove.

Prvá tohoročná ochutnávka

Ako sa poznám a aká je skutočnosť aj z predošlých rokov, tak si vo februári urobím jednu jazdu, aby som zistila, či som počas zimných mesiacov nezabudla bicyklovať. Aj záznamy môjho cyklistického denníka hovoria, že je to zakaždým len raz a na ďalšie sa odhodlám zase až v marci. Predpokladám, že ani tento rok to nebude ináč.