Cyklotrasy u rakúskych susedov

využívam rada na moje bicykovanie. Tri pohraničné rakúske obce – Berg, Kittsee a Wolfsthal sú tie, ktoré som nevynechala ani z mojich prvých tohoročných zahrievacích cyklojázd a ktoré som vám v poslednom príspevku sľúbila zdokumentovať. V apríli som sa tým smerom bola bicyklovať dvakrát – raz po Wolfsthal a druhý raz do Bergu.

Plán Hainburg som splnila len na 50%

Hainburg an der Donau (ďalej budem používať iba názov Hainburg) je mestečko kúsok za hranicami, kam idem počas cyklistickej sezóny niekoľkokrát. No vždy prídem len k Dunaju do prístavu alebo jeho okrajovými časťami pokračujem popri Dunaji ďalej za Hainburg. Do mestečka som s bicyklom zašla len pri mojej prvej ceste do Hainburgu a potom až počas tohto leta.  Plánovala som si to po celú sezónu, no zrealizovala som to až tri dni pred koncom leta.

O pár dní to bude mesiac

čo som sa vám ozvala naposledy. Hoci je leto, cyklistická sezóna v plnom prúde, na mojom blogu to vyzerá tak, ako keby som sa  vôbec nebicyklovala. Ale nie je to úplne tak.  Za mesiac som urobila necelých dvestopäťdesiat kilometrov, čo je na toto obdobie naozaj veľmi málo a neboli to žiadne nové miesta, kam som sa na bicykli v uplynulom mesiaci vybrala. Musím sa vám však priznať, že pomaly sa už nebudem môcť bicyklovať vôbec, lebo raz prídem domov nielen bez doplnkov bicykla, ale úplne bez bicykla.

Prvá tohoročná za chotár nášho mesta

Tak som sa konečne včera odhodlala a vybrala som sa bicyklovať mimo mesta. Bolo to aj preto, že bola nedeľa a pravobrežná dunajská hrádza smerom na Čunovo je počas víkendov taká preplnená, že sa mi tam vtedy nechce chodiť. Vtedy sa zvyknem vybrať opačným smerom. Aj včera sa tak stalo. Povedala som si, že idem smer  Hainburg a že kam až dobicyklujem, bude záležať nielen od momentálnej nálady,  ale  hlavne  od fyzickej kondície. Tak sa teda poďte pozrieť, kam som to až dotiahla.

Po rakúskom brehu Dunaja

Dnes bol ďalší pekný slnečný deň, preto som sa vybrala na cyklistiku. Nič svetoborné, len pár kilometrov od Bratislavy.  Na túru som sa dohodla s kamarátkou a mala som sa s ňou stretnúť okolo obeda v Sade Janka Kráľa.  Keď som jej po príchode do parku volala,  bola ešte len na ceste z práce. Takže moje čakanie sa predĺžilo na dlhšie a za ten čas som vystriedala tri miesta. No nakoniec prišla a mohli sme vyraziť.