Po cestách necestách

by som mohla nazvať včerajšiu cyklotúru, ktorú som pôvodne vymyslela ako túru za dropmi. Až na jeden, asi dva a pol kilometrový úsek, to boli vlastne všetko miesta, ktorými som už viackrát prešla, ale tentoraz to bolo naozaj so zámerom, vidieť živé dropy. Ak chcete vedieť, či sa mi to podarilo, čítajte ďalej.

Popri Jarovskej bažantnici

Tak veru, tade viedla moja dnešná cyklotrasa. Bohužiaľ, ale dozvedela som sa to až doma, keď som si pozerala záznam prejdenej trasy a študovala som ho  na mape. Dnes som mala v pláne ďalší okruh, ktorý som už niekoľkokrát absolvovala, ale tentokrát som si vzala so sebou aj mladšieho syna. Z domu po hrádzi do Rusoviec, tam po Vývojovej ulici von do polí a cez most nad diaľnicou som zvykla pokračovať do Kittsee a odtiaľ zase do Petržalky.

Predsa som si ešte na jeden spomenula

Ďakujem vám všetkým, ktorí ste mi napísali pod predošlý príspevok vaše skúsenosti s pádmi na bicykli a ktorí ste ma zároveň aj trošku poľutovali a nenechali ma v tom samu 🙂 Keď som si čítala tie vaše komentáre, tak som si uvedomila, že som na jeden škaredý pád úplne zabudla. Aj to je už veľmi dávno. Vtedy som ešte bicyklovala na mojom prvom červenom bicykli, ktorého ani len fotku nemám.

Cyklotúra s podmienkou

Dnes ráno mi telefonoval mladší syn. Pýtal sa, aký mám na dnes program. Nemala som naplánované nič, ale keď mi povedal, že má dovolenku a že by sa chcel ísť so mnou bicyklovať, hneď som program mala.

Syn mal dve požiadavky. Aby sme išli niekde, kde to on ešte nepozná a aby som veľa nefotila 😦 O necelé dve hodiny sme už boli na neďalekej benzínovej pumpe, kam sme kvôli mäkkým gumám na jeho bicykli museli prísť peši. Po nafúkaní kolies sme sa už vydali na mnou vymyslenú túru. Po menšom nákupe v Tescu oproti petržalskej stanici sme sa v Petržalke zastavili ešte raz. Cestou sme totiž míňali smerovky k vojenskému cintorínu a keďže ani tam ešte môj syn nikdy nebol, prvým cieľom bol práve spomínaný cintorín.

Cyklotrasa v Rusovciach ešte raz

O tom, že bratislavský úsek cyklistickej cesty EuroVelo 6 bol koncom minulého roku obohatený o úsek, ktorým sa dá dostať z dunajskej hrádze do mestskej časti Rusovce, som tu už písala. Bola som tam hneď pri mojej prvej bicyklovej vychádzke. Odvtedy som tam nebola a vybrala som sa tam znovu až včera. Nechcelo sa mi veriť, že to, čo vidím, je pravda. Ak si pozriete znovu môj článok zo začiatku marca  s názvom Prvá tohoročná a v ňom nasledovnú fotografiu, tak z toho už dnes nie je vôbec nič pravda.

Čo je krajšie ako jarná cyklistika?

Konečne nastal vytúžený jarný čas a ja som mohla znovu po dlhých mesiacoch vytiahnuť bicykel.  Síce som prvý pokus uskutočnila už 11. marca, kedy som prvýkrát po zime vyšla na hrádzu. Moja cesta vtedy viedla iba po Rusovce.  O tom som tu písala a kliknutím na odkaz si môžete pozrieť článok znovu.

Prvá tohoročná

Kolesá bicykla sú konečne nafúkané, prach, ktorý naň sadal celú zimu, je vyutieraný. Treba sa už len rozhodnúť, kedy vyjsť von. Najprv som tak chcela urobiť v nedeľu, no isté okolnosti  (lenivosť) mi v tom zabránili 😦  V pondelok som si už bicyklovanie nenechala ujsť. Doobeda bolo príjemné bezveterné počasie. Kým som však splnila povinnosti, ktoré som si stanovila, s počasím to vyzeralo celkom ináč. No i tak som si povedala, že nevadí, idem a keby sa zhoršilo, zostanem len niekde v blízkom okolí.

Cez hranice troch štátov

Na včera sme si s kamarátkou dohodli po dlhšom čase spoločnú cyklistiku. Krátko pred obedom sme sa stretli pred petržalským divadlom Aréna a naším cieľom bol Vojenský cintorín v Petržalke. Vedela som len približne, kde sa nachádza, kamarátka nemala ani tušenia, kde to je.