Po cestách necestách

by som mohla nazvať včerajšiu cyklotúru, ktorú som pôvodne vymyslela ako túru za dropmi. Až na jeden, asi dva a pol kilometrový úsek, to boli vlastne všetko miesta, ktorými som už viackrát prešla, ale tentoraz to bolo naozaj so zámerom, vidieť živé dropy. Ak chcete vedieť, či sa mi to podarilo, čítajte ďalej.

Cyklotúra s podmienkou

Dnes ráno mi telefonoval mladší syn. Pýtal sa, aký mám na dnes program. Nemala som naplánované nič, ale keď mi povedal, že má dovolenku a že by sa chcel ísť so mnou bicyklovať, hneď som program mala.

Syn mal dve požiadavky. Aby sme išli niekde, kde to on ešte nepozná a aby som veľa nefotila 😦 O necelé dve hodiny sme už boli na neďalekej benzínovej pumpe, kam sme kvôli mäkkým gumám na jeho bicykli museli prísť peši. Po nafúkaní kolies sme sa už vydali na mnou vymyslenú túru. Po menšom nákupe v Tescu oproti petržalskej stanici sme sa v Petržalke zastavili ešte raz. Cestou sme totiž míňali smerovky k vojenskému cintorínu a keďže ani tam ešte môj syn nikdy nebol, prvým cieľom bol práve spomínaný cintorín.

Cez hranice troch štátov

Na včera sme si s kamarátkou dohodli po dlhšom čase spoločnú cyklistiku. Krátko pred obedom sme sa stretli pred petržalským divadlom Aréna a naším cieľom bol Vojenský cintorín v Petržalke. Vedela som len približne, kde sa nachádza, kamarátka nemala ani tušenia, kde to je.