Tentokrát to bolo aj so stopárkou

Zase som neopustila hranice mesta. Včera som sa vybrala len po petržalskej hrádzi a kúsok za čističkou som z nej zišla dole. Mojím cieľom bol Malý Zemník. Kým som však zišla z hrádze, zastavila som sa viackrát. Samozrejme, nevynechala som ani to moje obligátne miesto pri dunajskom ramene Zuzana. Bol tam taký pokoj, že by som na tom kameni pri vode zostala sedieť aj dlhšie. Podaril sa mi maličký úlovok v podobe krásneho vtáčika rybárika. Neviem, či ich tam poletovalo viac, alebo to bol stále ten istý, ale videla som ho na rôznych miestach. Keď si sadol na lano natiahnuté z lode k brehu, vtedy sa mi ho podarilo vyfotiť.

Žiadne extra túry sa nekonali

Nie je tu o čom písať. Iba, že by som dala zopár fotiek z preskúmavania oblasti, v ktorej sa nachádza Veľký a Malý Zemník a brehov Dunaja tentoraz nie na biskupickej strane, ale na tejto našej, kde žijem, teda v oblasti Rusoviec.

Tohoročné “zahrievačky”

Máme tu máj a ja sa stále od začiatku tohoročnej sezóny motám len tu v okolí. Všetky moje cesty na bicykli si zaznamenávam v aplikácii sports tracker. Práve som si na diár tejto aplikácie pozrela.

Ôsmeho februára sa vydávam na úplne prvú tohoročnú jazdu na bicykli. Wow! Aká som bola hrdá, že tak skoro začínam tento rok bicyklovať. 

Nevedela som sa rozhodnúť

aký nadpis mám dať tomuto príspevku. Možno aj FEBRUÁROVÉ BICYKLOVANIE. Reč bude nielen o tom, či je dôležitá rýchlosť pri bicyklovaní a rovnako tak pri chôdzi, ale aj o tom, ako som začala cyklistickú sezónu.

Nuž, musím priznať, že môj Kellys sa túto sezónu veľa nenarobil

Už jej začiatok (sezóny) bol zlý. Neskorý a nešťastný. A to musím spomenúť tiež to, že už aj predošlú sezónu som skončila dosť skoro. Presne 19. októbra. Skoro celých šesť mesiacov čakal Kellys na to, kedy s ním konečne znovu vyjdem z brány nášho domu. No tá prvá, nie veľmi dlhá prvá prechádzka do prírody na bicykli neskončila šťastne. Tí, ktorí tento blog sledujú už vedia, že som pri návrate domov asi kilometer od domu spadla. Odniesli to fungl nové dlhé cyklonohavice, ktoré mi na kolene zostali po páde ako rešeto 😦 Ale nielen nohavice si to odniesli.

Popri Dunaji do Rajky

Zaumienila som si, že kým mi to časovo vyjde a budem mať chuť, zaznamenám si na tento blog každú trošku dlhšiu túru. Tá včerajšia merala 44 km a jej cieľom bola pre mňa už stará známa Rajka. S kamoškou J. sme sa stretli o pol jednej pri Bosorke a odtiaľ sme už išli spolu.

Bol pracovný deň a ešte len krátko po obede, takže ľudí vonku veľa nebolo. Napriek tomu sme hrádzu opustili a vydali sme sa chodníkom popri hausbótoch a ďalej popri rieke. Mám rada tento úsek. Z jednej strany je lužný les a z druhej strany rieka, po ktorej občas prepláva nejaká loď. Bolo to tak aj včera.

Vo štvrtok večer o desiatej

je naozaj najvyšší čas, aby si cyklista naplánoval víkendové aktivity. Nielen ja si to myslím, ale dokazuje to aj štatistika návštevnosti tohto môjho blogu. Už dlhší čas som si všímala, že koncom týždňa sa počet návštev zvyšuje. Ľudia hľadajú inšpirácie a jednou z nich, čo ma celkom teší, je asi aj tento môj blog.

Popri Jarovskej bažantnici

Tak veru, tade viedla moja dnešná cyklotrasa. Bohužiaľ, ale dozvedela som sa to až doma, keď som si pozerala záznam prejdenej trasy a študovala som ho  na mape. Dnes som mala v pláne ďalší okruh, ktorý som už niekoľkokrát absolvovala, ale tentokrát som si vzala so sebou aj mladšieho syna. Z domu po hrádzi do Rusoviec, tam po Vývojovej ulici von do polí a cez most nad diaľnicou som zvykla pokračovať do Kittsee a odtiaľ zase do Petržalky.

Na druhý pokus to vyšlo

Lakeť aj koleno sú síce stále na dotyk citlivé, pravá noha v členku ešte opuchnutá, ale po mesiaci sa mi už zacnelo po bicyklovaní. Aj kašeľ konečne ustúpil, počasie bolo pekné, tak som si povedala, že vyskúšam, čo to urobí. Nemala som v pláne žiadnu dlhú trasu, no nakoniec bola ešte kratšia, ako som predpokladala.