Krátky sobotňajší výlet

Dnes za marhuľami. Ten, kto sem ku mne chodieva častejšie, už vie, že Petržalka susedí s rakúskou marhuľovou obcou Kittsee a že tam často vedú kolesá môjho bicykla. Dnes som však nešla priamo do Kittsee cez Kopčiansku, ale vybrala som si dlhšiu cestu, zato však pre mňa pohodlnejšiu a hlavne bezpečnejšiu. Vyhla som sa totiž prechodu cez frekventovanú Rusovskú cestu v Petržalke.

Aj Župná dvadsiatka

ktorej sa včera zúčastnilo množstvo bratislavských cyklistov, smerovala práve na tie miesta, kam aj ja rada chodievam a o ktorých som písala v predchádzajúcom príspevku. To, že sa v sobotu bude konať nejaká cyklistická masovka, som vôbec nevedela. Čosi mi prebehlo poza uši, že na tento víkend nám mesto pripravilo majáles, ale netušila som, čo všetko to obnáša. Až večer som doma vygooglila, že cyklisti, ktorí smerovali popri mne, fotiacej kvetinky na trase Most SNP – Berg, si vyšli na majálesovú túru. Oni boli vlastne dve. Jedna kratšia, druhá o niečo dlhšia. Tú kratšiu prispôsobili rodinám s deťmi, ale mnohé deti som začula v polčase povedať, že majú toho dosť. Chúdiatka, ich rodičia to asi dobre nepremysleli.

Slnko nad hlavou a vietor vo vlasoch

ma sprevádzali po oba víkendové dni, kedy som si urobila dva nedlhé cyklovýjazdy. Sobotňajší smerom do Bergu a ten nedeľný zase na opačnú stranu do Rusoviec a odtiaľ popri slovensko-rakúskej hranici domov. Slnečné počasie som uvítala, ale vietor až tak fúkať nemusel.

Ako som už písala v predošlom príspevku, bicykel mám po veľkej oprave, pri ktorej bol vymenený nielen nový zadný plášť, ale mám aj novú reťaz, novú radiacu a brzdovú páku, zvonček a naposledy aj nový stojan. Ešte mi čosi vŕzga na prednom kolese, za dva dni som neprišla na to, čo by to asi mohlo byť.

Bažantnica mi od soboty vŕtala v hlave

Od poslednej soboty, kedy som sa konečne dozvedela, kde je Jarovská bažantnica a kedy som si o nej zistila nejaké informácie na internete, som špekulovala nad tým, koho nahovorím, aby to tam išiel so mnou preskúmať. Nakoniec to nebol nikto iný, ako M., ktorý už so mnou nejakých pár cyklokilometrov prešiel a ktorý trpí tou istou diagnózou ako ja, čiže fotografovaním 🙂

Dnes mi to nevyšlo s počasím

Po včerajšej “cyklopróbe”, ktorú som absolvovala po mesiaci od pádu, som si na dnes naplánovala konečne dlhšiu túru. Keďže som plánovala ísť do Bergu, prvým zádrheľom bolo, že som nevedela, akú cestu mám zvoliť, aby som sa dostala na cyklochodník smerujúci od Mosta SNP smerom na Berg. Moja zvyčajná cesta je totiž kvôli stavbe Starého mosta uzavretá. Vedela som aj o tom, že je uzavretá petržalská križovatka pri TPD, pretože ani autobusy tade nechodia. Na radu jednej susedy som sa predsa len k tej križovatke vypravila a urobila som dobre, pretože som sa dostala na chodník, ktorý vedie k bývalému Starému mostu. Z neho som zišla dole a tak som sa dostala až k Sadu Janka Kráľa. Keď som už išla okolo, zašla som aj do parku.  Tam som sa dobrú chvíľu zdržala, s čím som pôvodne nerátala.

Dvakrát som skončila v Edelstali

Nedávno som sa bola aj s kamarátom M. zase bicyklovať v Rakúsku. Na tom úseku, kde sme spolu boli,  som sa bicyklovala už tretí raz. Prvý raz vtedy, keď som sa s kamarátom V. vracala z okruhu Za rímskymi pamiatkami. Odvtedy ma ten smer stále lákal, ale nebol nikto, s kým by som sa tam vybrala.  Jeden pokus som podnikla vlani v septembri. Keďže som sa vybrala sama, prišla som len na koniec obce Edelstal a ďalej som si netrúfla. Jednak už bolo vtedy neskoré popoludnie a po ďalšie, vždy mám na pamäti, že sa mi môže čokoľvek stať – od nejakej poruchy na bicykli až po nejakú nevoľnosť, či zranenie. Preto si sama veľmi ďaleko od Bratislavy chodiť netrúfam. Tak som sa vtedy za posledným domom v obci obrátila naspäť na cestu domov.

Cyklotúra s podmienkou

Dnes ráno mi telefonoval mladší syn. Pýtal sa, aký mám na dnes program. Nemala som naplánované nič, ale keď mi povedal, že má dovolenku a že by sa chcel ísť so mnou bicyklovať, hneď som program mala.

Syn mal dve požiadavky. Aby sme išli niekde, kde to on ešte nepozná a aby som veľa nefotila 😦 O necelé dve hodiny sme už boli na neďalekej benzínovej pumpe, kam sme kvôli mäkkým gumám na jeho bicykli museli prísť peši. Po nafúkaní kolies sme sa už vydali na mnou vymyslenú túru. Po menšom nákupe v Tescu oproti petržalskej stanici sme sa v Petržalke zastavili ešte raz. Cestou sme totiž míňali smerovky k vojenskému cintorínu a keďže ani tam ešte môj syn nikdy nebol, prvým cieľom bol práve spomínaný cintorín.

Objavila som novú cyklistickú cestičku

Do Kittsee a Pamy jazdievam pomerne často. Chodievam tam rôznymi spôsobmi. V sobotu som si vybrala najprv úsek popri všetkých bratislavských mostoch až na slovensko-rakúsku hranicu v Bergu a odtiaľ som išla do Kittsee. Môjím cieľom bol zámocký park v obci, kde sa mi veľmi páči a kde sa páči aj mnohým iným cykloturistom zo Slovenska, lebo ich je tam vždy niekoľko.  Po necelej hodinke strávenej fotením a sledovaním diania z lavičky  pri zámku, som sa pobrala o kus ďalej. Do Pamy.

Reportáž z dnešnej cyklistiky

Je nedeľa večer, máme po predĺženom letnom víkende. Soboty a nedele sú dni, kedy sa nerada chodievam bicyklovať na petržalskú hrádzu smerom do Čunova. Je to tam horšie ako na korze. Preto som si dnes vybrala opačný smer, na rakúsku hranicu v Bergu. O tom, čo som videla a zažila, budú rozprávať moje nasledovné fotografie.