Do Hamuliakova v tejto sezóne po prvý raz

Na druhej strane Dunaja som sa túto sezónu už bicyklovala, ale pomenej, ako inokedy. Je to tým, že tento rok som si neposadila žiadne tekvice za záhradným pozemkom priateľky, takže sa nemusím o nič starať a aj tým, že každým rokom bicyklujem stále menej. S touto skutočnosťou nie som vôbec spokojná. V záhrade som bola tento rok iba raz, keď som sa tam zastavila cestou domov z jednej zmoknutej túry a okrem toho som bola na biskupickej strane už len raz. Keďže som potrebovala niečo vrátiť priateľke, vo štvrtok minulý týždeň som vec naložila na zadné koleso bicykla a vybrala som sa na druhú stranu Dunaja.

Cez Biskupické luhy do Šamorína

V druhú októbrovú nedeľu sme sa po šiestich týždňoch od poslednej spoločnej cyklistiky vybrali s mladším synom na ďalší výlet. Bolo len pár minút po desiatej dopoludnia, keď sme vyšli z domu. Tentoraz sme sa chceli  ísť na druhý breh Dunaja. Keďže jeho bicykel dlhší čas odpočíval, bolo treba dofúkať gumy. Prvá cesta teda viedla na benzínku, ktorá je síce trošku iným smerom, než ktorým sme potrebovali ísť, ale po doplnení vzduchu sme po Prístavnom moste pokračovali do Vlčieho hrdla, kde sme sa zastavili iba na urobenie pár fotografií a a za prístavom, v ktorom kotví množstvo motorových člnov  sme vyšli na dunajskú hrádzu. Na hrádzi boli len ojedinelí cyklisti prípadne korčuliari. To sa mi na nej páči, že tam nie je taký nátresk ako na tej petržalskej.

Do Hamuliakova zase ináč

Keď som tu desiateho augusta ukončila zápisky z posledného výletu k Neziderskému jazeru, mala som vtedy na konte necelých 1300 tohoročných kilometrov. Za uplynulých sedem týždňov mi pribudlo ďalších tristo. Pri tom nevľúdnom letnom daždivom počasí na viac nevyšlo 😦 Nazbierali sa mi nielen motaním sa po hrádzi, o tom písať nebudem, ale aj vďaka trom  výletom mimo mesta. O nich  sa oplatí zmieniť. Prvý, o ktorom vám napíšem, mal cieľ v Hamuliakove.

Na bicykli za románskym kostolom v Hamuliakove

Miest, kam sa dá ísť v okolí Bratislavy, nie je pre majiteľov trekingových bicyklov až tak veľa, aby sa moje cyklotúry neopakovali. Aj o podobnej, na akej som bola včera, som tu už písala. Naposledy to bolo  približne pred rokom, kedy som pravou stranou  Dunaja išla do horárne Topoľové a  pred dvomi rokmi sme sa pustili ešte ďalej, do Hamuliakova. Tentokrát sme horáreň z našich plánov vynechali a za cieľ sme si s priateľkou stanovili práve obec Hamuliakovo, kde sme si chceli pozrieť  románsky kostol a v pláne sme mali aj to, že si tam možno odskočíme na neskorší obed.