Po cestách necestách

by som mohla nazvať včerajšiu cyklotúru, ktorú som pôvodne vymyslela ako túru za dropmi. Až na jeden, asi dva a pol kilometrový úsek, to boli vlastne všetko miesta, ktorými som už viackrát prešla, ale tentoraz to bolo naozaj so zámerom, vidieť živé dropy. Ak chcete vedieť, či sa mi to podarilo, čítajte ďalej.

Včera znovu na Braunsbergu a ešte aj ďalej

Počasie druhej polovice augusta je už viac vhodné na cyklistiku, ako tie horúce dni, ktoré sme mali skôr. Preto som si včera ráno povedala, že dnes musím niekde vyraziť. Plánovala som si znovu hrad v Hainburgu, ale tam som nakoniec zase nedošla. Namiesto toho smerovala moja túra cez niekoľko rakúskych dedín na cyklomost v Devínskej Novej Vsi a odtiaľ cez Devín domov. Ale poďme pekne po poriadku, ako k tomu vlastne prišlo.

Cyklotrasy u rakúskych susedov

využívam rada na moje bicykovanie. Tri pohraničné rakúske obce – Berg, Kittsee a Wolfsthal sú tie, ktoré som nevynechala ani z mojich prvých tohoročných zahrievacích cyklojázd a ktoré som vám v poslednom príspevku sľúbila zdokumentovať. V apríli som sa tým smerom bola bicyklovať dvakrát – raz po Wolfsthal a druhý raz do Bergu.

Slnko nad hlavou a vietor vo vlasoch

ma sprevádzali po oba víkendové dni, kedy som si urobila dva nedlhé cyklovýjazdy. Sobotňajší smerom do Bergu a ten nedeľný zase na opačnú stranu do Rusoviec a odtiaľ popri slovensko-rakúskej hranici domov. Slnečné počasie som uvítala, ale vietor až tak fúkať nemusel.

Ako som už písala v predošlom príspevku, bicykel mám po veľkej oprave, pri ktorej bol vymenený nielen nový zadný plášť, ale mám aj novú reťaz, novú radiacu a brzdovú páku, zvonček a naposledy aj nový stojan. Ešte mi čosi vŕzga na prednom kolese, za dva dni som neprišla na to, čo by to asi mohlo byť.

Nábrežie a park v Bad Deutsch-Altenburgu

boli včera cieľom našej cyklistiky. To, kam pôjdeme, rozhodol tentokrát syn. Mne to bolo jedno, jedinou podmienkou bolo, aby toho nebolo veľa, lebo tento rok som toho z dôvodov známych a opísaných aj na tomto blogu ešte veľa nenajazdila.

Z domu sme odchádzali o 10:37, čo som si zaznamenala fotkou, ktorú som urobila pred bránou nášho domu. O pár metrov som si čas chcela poznačiť aj podľa slnečných hodín, ale žiaden neukazovali 😦

Bažantnica mi od soboty vŕtala v hlave

Od poslednej soboty, kedy som sa konečne dozvedela, kde je Jarovská bažantnica a kedy som si o nej zistila nejaké informácie na internete, som špekulovala nad tým, koho nahovorím, aby to tam išiel so mnou preskúmať. Nakoniec to nebol nikto iný, ako M., ktorý už so mnou nejakých pár cyklokilometrov prešiel a ktorý trpí tou istou diagnózou ako ja, čiže fotografovaním 🙂

Pevne verím, že touto trasou som ešte tohoročné bicyklovanie neukončila

Poslednú nedeľu sme s mladším synom strávili na spoločnom cyklistickom výlete.  Tentokrát to mala byť trasa a miesta, kde ešte syn nebol.  Povedali sme si, že pôjdeme smer Záhorie. Navrhla som, aby sme sa do Devínskej Novej Vsi presunuli mestskou hromadnou dopravou a odtiaľ som plánovala ísť popri rieke Morave ďalej. Nakoniec to však bolo všetko úplne ináč. Prepravu autobusom sme zavrhli, lebo sme sa obávali, že by sme sa do neho nemuseli vôbec dostať, keďže bol víkend. Nakoniec sme si povedali, že tú mnou obávanú trasu z Riviéry do Devína prejdeme radšej na bicykloch.

Plán Hainburg som splnila len na 50%

Hainburg an der Donau (ďalej budem používať iba názov Hainburg) je mestečko kúsok za hranicami, kam idem počas cyklistickej sezóny niekoľkokrát. No vždy prídem len k Dunaju do prístavu alebo jeho okrajovými časťami pokračujem popri Dunaji ďalej za Hainburg. Do mestečka som s bicyklom zašla len pri mojej prvej ceste do Hainburgu a potom až počas tohto leta.  Plánovala som si to po celú sezónu, no zrealizovala som to až tri dni pred koncom leta.

Windradweg

Aj dnes som si ako titulok príspevku vybrala názov cyklotrasy, ktorým označili Rakúšania túru, ktorá vedie popri množstve vrtúľ veternej elektrárne na území severného Burgenlandu. A že tí Rakúšania vedeli veľmi dobre, kam tie vrtule majú postaviť, to je bezpochyby. Aj včera sa tie burgenladské vrteli jedna radosť a od každej jednej bolo počuť ich zvuk, pričom listy ich vrtúľ vrhali na zem zaujímavé tiene. Pre tých, ktorí majú často výhrady voči tomuto druhu elektrárne, porovnajte si nebezpečenstvo tohto spôsobu výroby elektriny s tepelnou alebo dokonca s atómovou výrobou elektriny, ich dosah na životné prostredie, ich vedľajšie produkty a potom musíte uznať, že veterná elektráreň je jednou z najbezpečnejších.