Predsa som si ešte na jeden spomenula

Ďakujem vám všetkým, ktorí ste mi napísali pod predošlý príspevok vaše skúsenosti s pádmi na bicykli a ktorí ste ma zároveň aj trošku poľutovali a nenechali ma v tom samu 🙂 Keď som si čítala tie vaše komentáre, tak som si uvedomila, že som na jeden škaredý pád úplne zabudla. Aj to je už veľmi dávno. Vtedy som ešte bicyklovala na mojom prvom červenom bicykli, ktorého ani len fotku nemám.

Dnes o tom, o čom som tu ešte nikdy nepísala

Doteraz ani nebol dôvod. Pády na bicykli ma totiž doteraz celkom obchádzali. Pamätám si iba na jeden, je to už zopár rokov. S priateľkou a jej bratom sme jedného letného dňa išli k jazeru. Už sme boli skoro na konci dvanásťkilometrovej cesty, prechádzali sme lesíkom, v ktorom je jeden úsek s maličkým briežkom. Uvedomila som si, že brat mojej priateľky je veľmi blízko za mnou a len čo som mu povedala, aby sa tak na mňa nelepil, už aj vrazil do môjho zadného kolesa. Ja som vyletela z bicykla na kraj cestičky, kde práchnivel kmeň nejakého stromu. Na veľké šťastie som ho netrafila a na rozdiel od včerajšieho pádu, sa mi vtedy nič hrozné nestalo.