Včera znovu na Braunsbergu a ešte aj ďalej

Počasie druhej polovice augusta je už viac vhodné na cyklistiku, ako tie horúce dni, ktoré sme mali skôr. Preto som si včera ráno povedala, že dnes musím niekde vyraziť. Plánovala som si znovu hrad v Hainburgu, ale tam som nakoniec zase nedošla. Namiesto toho smerovala moja túra cez niekoľko rakúskych dedín na cyklomost v Devínskej Novej Vsi a odtiaľ cez Devín domov. Ale poďme pekne po poriadku, ako k tomu vlastne prišlo.

Nábrežie a park v Bad Deutsch-Altenburgu

boli včera cieľom našej cyklistiky. To, kam pôjdeme, rozhodol tentokrát syn. Mne to bolo jedno, jedinou podmienkou bolo, aby toho nebolo veľa, lebo tento rok som toho z dôvodov známych a opísaných aj na tomto blogu ešte veľa nenajazdila.

Z domu sme odchádzali o 10:37, čo som si zaznamenala fotkou, ktorú som urobila pred bránou nášho domu. O pár metrov som si čas chcela poznačiť aj podľa slnečných hodín, ale žiaden neukazovali 😦

Pevne verím, že touto trasou som ešte tohoročné bicyklovanie neukončila

Poslednú nedeľu sme s mladším synom strávili na spoločnom cyklistickom výlete.  Tentokrát to mala byť trasa a miesta, kde ešte syn nebol.  Povedali sme si, že pôjdeme smer Záhorie. Navrhla som, aby sme sa do Devínskej Novej Vsi presunuli mestskou hromadnou dopravou a odtiaľ som plánovala ísť popri rieke Morave ďalej. Nakoniec to však bolo všetko úplne ináč. Prepravu autobusom sme zavrhli, lebo sme sa obávali, že by sme sa do neho nemuseli vôbec dostať, keďže bol víkend. Nakoniec sme si povedali, že tú mnou obávanú trasu z Riviéry do Devína prejdeme radšej na bicykloch.

Plán Hainburg som splnila len na 50%

Hainburg an der Donau (ďalej budem používať iba názov Hainburg) je mestečko kúsok za hranicami, kam idem počas cyklistickej sezóny niekoľkokrát. No vždy prídem len k Dunaju do prístavu alebo jeho okrajovými časťami pokračujem popri Dunaji ďalej za Hainburg. Do mestečka som s bicyklom zašla len pri mojej prvej ceste do Hainburgu a potom až počas tohto leta.  Plánovala som si to po celú sezónu, no zrealizovala som to až tri dni pred koncom leta.

Prvá tohoročná za chotár nášho mesta

Tak som sa konečne včera odhodlala a vybrala som sa bicyklovať mimo mesta. Bolo to aj preto, že bola nedeľa a pravobrežná dunajská hrádza smerom na Čunovo je počas víkendov taká preplnená, že sa mi tam vtedy nechce chodiť. Vtedy sa zvyknem vybrať opačným smerom. Aj včera sa tak stalo. Povedala som si, že idem smer  Hainburg a že kam až dobicyklujem, bude záležať nielen od momentálnej nálady,  ale  hlavne  od fyzickej kondície. Tak sa teda poďte pozrieť, kam som to až dotiahla.

Sobotné popoludnie v Bad Deutsch-Altenburg

Myslela som si, že pár riadkov o včerajšej cyklistike dám dokopy ešte v ten večer, ale aj keď moja túra nebola tá z tých najdlhších, unavila ma natoľko, že sa mi už večer nič nechcelo. Dopoludnia som veľmi dlho premýšľala, ako naložiť s pekným sobotňajším dňom. Nevedela som, či mám ísť niekde do lesa, či do ZOO, či sa bicyklovať. Nakoniec som sa rozhodla pre tretiu alternatívu. Pomyslela som si, že do ZOO aj do lesa môžem ísť aj pri horšom počasí, aké bolo toho dňa.

Náročný výšľap na vrch Braunsberg v Hainburgu

Jeden z dvoch kopcov, ktoré sa vypínajú nad neďalekým rakúskym Hainburgom, ma na cyklistiku lákal už dávnejšie. Čítala som o ňom, že za dobrého počasia je  z neho vidieť aj rakúske Alpy. Verím to, lebo tie som raz videla z bývalého petržalského bytu môjho brata a dokonca raz aj z idúceho autobusu MHD. Ale to sú naozaj len výnimočné stavy počasia, kedy sú Alpy pozorovateľné aj z Bratislavy.

Ako mi vodič v autobuse spríjemnil narodeninový deň

Tak to vyšlo, že práve na deň mojich narodenín sme si naplánovali ďalšiu cyklistickú túru. Jej konečný cieľ sme vlastne ani nepoznali, iba sme si povedali, že tentokrát sa vydáme smerom Devín a Záhorie, teda po cyklistickej ceste popri rieke Morave. Počas cesty sme cieľ našej túry postupne upravovali.

Donau-Auen

Na dnešný deň sme pôvodne plánovali cyklistický výlet na dunajský ostrov vo Viedni. Tri posledné dni som sledovala predpovede počasia, ktoré vyzerali zo začiatku celkom sľubne. No ani tentokrát, ako už po mnoho ráz,  predpoveď pánom meteorológom nevyšla. Už včerajší večer neveštil nič dobré. Začalo pršať a kým som išla neskoro večer spať, ešte stále pršalo. Aj sme sa trošku utešovali, že keď sa vyprší v noci, cez deň bude pekne. Ale nestalo sa tak.