Cyklotrasa v Rusovciach ešte raz

O tom, že bratislavský úsek cyklistickej cesty EuroVelo 6 bol koncom minulého roku obohatený o úsek, ktorým sa dá dostať z dunajskej hrádze do mestskej časti Rusovce, som tu už písala. Bola som tam hneď pri mojej prvej bicyklovej vychádzke. Odvtedy som tam nebola a vybrala som sa tam znovu až včera. Nechcelo sa mi veriť, že to, čo vidím, je pravda. Ak si pozriete znovu môj článok zo začiatku marca  s názvom Prvá tohoročná a v ňom nasledovnú fotografiu, tak z toho už dnes nie je vôbec nič pravda.

Mostíkom som prešla Rusovské rameno a dostala som sa na kraj obce. Uprostred cesty stálo veľké nákladné auto a okolo neho niekoľko pracovníkov. Asfalt z cesty aj z cyklistického chodníka bol odstránený a ja som rozmýšľala, kade mám vôbec prejsť. Auto stálo tak, že som ledva prešla popri ňom tak, aby som nepoškodila čerstvo položené tvárnice , ktoré oddeľovali cestu od chodníka. Prešla som  celou krátkou uličkou od lužného lesa, zabočila som smerom do centra obce a odstránený asfalt z cesty pokračoval aj tam a končilo to až pri odpočívadle pre cyklistov. Ak si niekto myslí, že to, čo som písala začiatkom marca, som si nebodaj vymyslela, nie, naozaj tam vtedy cyklochodník bol. Veď písali o ňom aj na stránke bratislava.sk.

Čo sa stalo? Prečo je zase všetko na začiatku? Nedalo mi to a cestou domov som oslovila náhodného obyvateľa tejto mestskej časti a spýtala som sa ho, prečo je asfalt preč. Vraj bol nekvalitný. Tiež som sa dozvedela, že už pred odovzdaním cyklochodníka bol kladený dvakrát. Teraz vraj mali odstrániť iba asfalt z cesty, no firma, ktorá to prišla urobiť, omylom odstránila aj asfalt z chodníka. Či je to naozaj tak, to vedia zainteresovaní.  V Rusovciach sa vraj pošepkáva, že cyklochodník je pre niektorých zainteresovaných dobrým eurotunelom. Dvakrát nepoviem, že to tak nie je.  Nebola by to prvá akcia z  fondov EU, kde by sa takto šafárilo s peniazmi.

V mojom predošlom článku som tiež písala, že sa mi chodník hneď za odpočívadlom stratil. Tentokrát som si dala záležať na tom, aby som si všímala, či a kam chodník pokračuje. Áno pokračuje, len bolo treba prejsť na druhú stranu dosť frekventovanej cesty. Chodník pokračuje smerom k Vývojovej ulici a končí až pri železničnom priecestí. Ďalej sa dá ísť asfaltovou cestou, ktorú využíva hlavne obslužná technika rusovského poľnohospodárskeho družstva a autá polície, ktorá sídli na tejto ulici ďaleko za mestskou časťou.

Pred pár dňami ma prekvapila ďalšia skutočnosť, ktorá sa týka cyklistiky v Bratislave. To, že mojou najčastejšou trasou je dunajská hrádza po bufet Na obrátke v Čunove, prípadne ďalej k vodnému dielu, som už písala. No raz som sa od spomínaného bufetu vybrala ďalej, lebo ma lákalo vidieť, čo je za rampou, ktorá je len niekoľko metrov za bufetom. O tom, čo som sa dozvedela, som písala v článku Po hrádzi do Dunakiliti

Odvtedy som tam kvôli kvalite terénu nebola. Až tento týždeň som si všimla, že značka cyklistický chodník je postavená aj smerom k spomínanej rampe. Tak som sa teda prešla až k domčeku na hranici s Maďarskom. Celý tento úsek je pokrytý novým asfaltom a pred pohraničným domčekom je odbočka vpravo, kde sa dá napojiť na chodník, ktorý vedie popri vyrovnávacom kanáli a ktorý som už niekoľkokrát použila. Vtedy, ešte nevediac, čo sa udialo s novým chodníkom v Rusovciach, som si všimla kvalitu položeného asfaltu. No možno som sa vyjadrila nesprávne. Nešlo tak ani o asfalt, ale o podklad, na ktorý ho položili. Rada by som videla, čo je pod ním, keďže  sa cez asfalt na mnohých miestach predierajú  púpavy a iná burina. To je asi slovenská rarita. Bola som prekvapená, že tento úsek objavili už aj mnohí zahraniční cyklisti, pretože len za tú chvíľu, počas ktorej som tam pobehovala s fotoaparátom, ich tade prešlo niekoľko.

Som zvedavá, kedy to bude, že sem znovu prídem a asfalt bude odstránený z dôvodu, lebo ho prerástla burina. Možno ešte z peňazí EU niečo zostalo. Najbližšie pôjdem až na maďarský úsek, aby som mohla porovnať, ako to vyzerá u nich.

Túra: 26. apríla 2013