Na obede v Rajke

Keď som sa ráno  zobudila, potešil ma pohľad von oknom. Obloha bola jasná a na domoch, na ktoré vidím z okien môjho bytu, sa odrážali lúče ranného slnka. Napadlo mi, že takýto deň treba  využiť na pobyt vonku. Dohodla som sa teda narýchlo s priateľkou, že sa pôjdeme bicyklovať a že sa približne o deviatej stretneme na hrádzi.

Nestihla som sa ešte ani osprchovať a obliecť, už to s počasím vyzeralo úplne ináč. No aj napriek tomu sme náš plán nezmenili a vybrali sme sa smer Čunovo. Až na to, že sa dosť mračilo a že sme mali strach, aby sme niekde nezmokli, bolo vonku príjemne.

Keby ste si do google mapy zadali zistiť vzdialenosť od môjho bydliska do maďarskej obce Rajka,  ukázalo by vám, že peši by ste vzdialenosť  17,3 km prešli za tri a pol hodiny. My sme si pre náš bicyklový výlet nevybrali tú najkratšiu trasu, ale  sme si trošku nadišli, pretože sme nechceli ísť iba po hrádzi. Na jednom úseku sme prešli až k Dunaju. Jednak tade chodí oveľa menej cyklistov a nie sú tam žiadni korčuliari. Síce bol v pondelok dopoludnia  a na hrádzi vtedy nebýva taký nátresk, aký býva cez víkendy. Túto cestu sme si zvolili aj preto, že pohľad na rieku je oveľa zaujímavejší. Z Čunova sme pokračovali ďalej a už onedlho sme boli na maďarskom území.

Vchádzame do Rajky.

Zopár informácií o Rajke

Rajka je prvá maďarská dedina za bratislavským chotárom. Z mestskej časti Čunovo sú do Rajky  už len štyri kilometre. My sme prišli po cyklistickom chodníku, po jeho ľavej strane je pred dedinou malý rybník a po pár metroch už začína dedina novou ulicou, na ktorej stoja pred domami autá s bratislavskými poznávacími značkami. Z celkového počtu približne 3000 obyvateľov tam vraj dnes žije približne 600 Slovákov.  Okrem nich žijú v Rajke aj Maďari, Nemci, Chorváti a dokonca aj Česi.  To vysvetľuje, prečo je na tabuli pred obcou okrem názvu Rajka aj nemecký názov Ragendorf.

V Rajke som bola doteraz trikrát a myslím, že dvakrát som ňou iba prechádzala. No stále sa tam nedokážem orientovať. Majú tam dva kostoly, tentoraz sme prechádzali okolo rímsko-katolíckeho  kostola sv. Martina a ten som si aj odfotila. Bol  postavený v 14. storočí v  gotickom slohu zo zvyškov bývalej rímskej strážnej veže. V uliciach Rajky bol veľký pracovný ruch. Budujú tam nové chodníky a čata pracovníkov zametala cesty v obci. To bol jav, ktorý som u nás dávno nevidela.  V obci je podľa informácií z internetu podstatne viac pamiatok, ale ešte stále som Rajku úplne neprebádala.

Moja priateľka si vymyslela, že ma pozýva na obed a že naň pôjdeme do jednej neďalekej obce, kde je vraj Slovákmi veľmi často navštevovaná čárda s dobrým jedlom. Lenže ani jedna sme si nevzali z domu cyklistické prilby a do tej obce by sme museli ísť po ceste. Tak sme si to rozmysleli a obed sme si nakoniec dali v Rajke. Dali sme si ho v malej reštaurácii blízko železničnej stanice.  Z jedálneho lístka, ktorý je aj v slovenčine, sme si vybrali maďarský kotlíkový guláš, ku ktorému podávajú typický biely chlieb z neďalekého Lipótu a smäd sme zahnali pivom. Samozrejme, ako správne cyklistky, nealkoholickým 🙂  (čo keď to tu náhodou budú čítať nejakí dopravní policajti, naši zákonodarci na povolenom pol promile alkoholu pre cyklistov ešte len uvažujú).

Zdržali sme sa tam možno hodinu a odtiaľ sme sa trošku inou trasou vybrali naspäť domov. Veľmi nás prekvapil vietor, ktorý sme pocítili, ako sme vyšli von z dediny. Samozrejme, že to bol protivietor, ale nie hociaký. Nárazový a chvíľami som mala problém udržať sa na bicykli. Myslela som, že ma vietor zhodí aj s bicyklom. Aj keď mračná na oblohe hrozivo tmavli, podarilo sa mi až domov prísť suchá. Pár kvapiek spadlo až tesne predtým, ako som sa blížila k nášmu domu. No ani z tých kvapiek žiaden dážď nakoniec nebol.

Cestou domov to na oblohe  vyzeralo hrozivo, ale o chvíľu sme už míňali hraničný prechod medzi Maďarskom a Slovenskom. Aj tento deň sme sa dažďu vyhli.

A to už máme pred sebou hraničný prechod na ceste domov.

Na záver tu spomeniem ešte jednu perličku. Ako som už vyššie napísala, do Rajky je z Bratislavy približne 20 km, no keby ste tam chceli ísť vlakom, musíte ísť cez Rakúsko s minimálne dvomi až tromi prestupmi a cesta by vám trvala  od dvoch hodín a 15 minút až po tri hodiny 15 minút. Pritom nákladné vlaky chodia z Petržalky priamo do Rajky. Nerozumiem tomu, prečo nie aj osobné.

Túra: 17.7.2012