Ukradli vám bicykel?

Vo včerajších večerných správach som sa dozvedela, že talianska polícia zadržala skupinu Slovákov, ktorá tam kradla drahé bicykle. Článok o tom vyšiel aj na webovej stránke denníka Pravda a na svojej facebookovej stránke ho zdieľala mimovládna organizácia Cyklokoalícia, ktorá má v záhlaví toto: Podporujeme rozvoj mestskej cyklistiky a práva cyklistov a chodcov v Bratislave.

Myslím si, že jedným z práv cyklistu je, využívať svoj legálne kúpený bicykel a nie mať strach z toho, že mu ho pri prvej príležitosti ukradnú. Ak je môj názor chybný, opravte ma teda.

Nedalo mi, aby som k tomu nepridala svoj komentár. Ten znel nasledovne:

“Spolupáchatelia sú všetci tí, ktorí si tie bicykle od nich kupujú! Poznám aj osobne takých ľudí  😦 “

Na to prišla táto reakcia:

“To je smutne, dajte mena vsetkych ktori vedeli, ze kupuju ukradnute bicykle.”

Musím povedať, že tá druhá časť reakcie ma naozaj dosť prekvapila.

Odpovedala som nasledovne:

“Vy dáte tiež? Chcete naznačiť, že vy takých vôbec nepoznáte?”

Možno si dotyčný uvedomil, že jeho reakcia bola dosť čudná, tak pokračoval takto:

“Ja osobne nie (t.), ale je pravda, ze sa nepohybujem medzi profi cyklistami a profi bicyklami, ale skorej mestskymi resp. starymi bicyklami. Napr. milujem znacku Favorit.”

Moja odpoveď:

“Ani ja sa nepohybujem medzi profi cyklistami a profi bicyklami. Ale nechcete azda tvrdiť, že sa kradnú len profi bicykle? Veď medzi nami je už veľa takých, ktorým bicykel tiež ukradli. To nie je krádež, keď sa jedná len o päťsto či tisíc eurový bicykel? Ale ako vidím, veľa reakcií tu nie je, možno svedomie niektorým nedá, aby sa k téme pripojili…. Favority sa nekradnú? Jeden taký by som mala mať v našej bicyklárni. Asi sa pôjdem pozrieť, či tam ešte je Možno áno, ale obratý o všetko možné, čo sa dalo odmontovať. Lebo aj takí sú v našom dome…. Stačí si nechať na bicykli taštičku s náradím, no náradíčko už najbližšie nenájdete. Teraz som si spomenula na jedno cyklistické odpočívadlo v Bergu, kde boli jeden čas zavesené rôzne náradíčka na najnutnejšiu opravu bicykla. Čo si myslíte, sú tam ešte? Tiež som rozmýšľala nad tým, či si ich vzali domov Rakúšania alebo Slováci.”

Potom mi prišla odpoveď, ktorú sem už ani nedám, ale po ktorej som rezignovala písať viac o tejto téme na tej stránke. Rozmýšľam aj o tom, či moje páči sa mi to odtiaľ nedám preč.

Ako sa staviate k zlodejom a kupovaniu ukradnutých vecí vy? Ste ochotní za malý peniaz kúpiť niečo, o čom dobre viete, že je to kradnutá vec? Ja nie. Asi som až príliš zásadová. Spomínam si na to, ako ma pred viacerými rokmi moja známa, tiež cyklistika, prehovárala na kúpu ukradnutého bicykla. Bol to niekto jej známy, ktorý sa ho potreboval zbaviť. Rezolútne som odmietla a nesúhlasila som ani vtedy, keď sa pochválila, že veď aj ten jej je kradnutý.  Nie je to až tak dávno, ďalšia moja známa kupovala bicykel na inzerát. Kúpila naozaj známu značku a za smiešny peniaz. Videla som ho na vlastné oči, takže viem posúdiť. Pýtala som sa jej, teba vôbec nezaujímalo, prečo dotyčný predáva bicykel tak veľmi pod jeho cenu?  Tebe to nedošlo, že ten bicykel je asi kradnutý? Ju to vraj nezaujíma, ju zaujímala iba jeho výhodná cena.

Tak mám pravdu v tom, že spolupáchatelia sú všetci tí, ktorí si kradnuté veci kupujú?

Nemyslela som, že po dlhom čase a zároveň aj prvý v tomto roku budem na blogu písať článok práve na túto tému. No téma sa ma dotýka, pretože už aj my sme prišli o drahý, v podstate ešte celkom málo používaný bicykel. Bol zamknutý na poschodí o mrežu, vchod do nášho domu je zamknutý a prístup do neho by mali mať iba tí, ktorí majú kľúče. Každej návšteve musím ísť otvoriť dole a pri odchádzaní z domu tiež. Takže okruh tých, ktorí mohli bicykel ukradnúť, sa dosť zúžil. Polícia nemala záujem krádež vyšetrovať a uzavrela to tak, že ohodnotila bicykel na sumu, ktorá spadala nie pod trestný čin, ale iba pod priestupok. A tým bola vec vybavená.

Možno poznáte niekoho, kto sa vozí na takomto bicykli.