Ako ma divá sviňa vyľakala

Viac o poslednej cyklistike si prečítate na novom blogu.

Klikni SEM

 

Po cestách necestách

by som mohla nazvať včerajšiu cyklotúru, ktorú som pôvodne vymyslela ako túru za dropmi. Až na jeden, asi dva a pol kilometrový úsek, to boli vlastne všetko miesta, ktorými som už viackrát prešla, ale tentoraz to bolo naozaj so zámerom, vidieť živé dropy. Ak chcete vedieť, či sa mi to podarilo, čítajte ďalej.

Včera znovu na Braunsbergu a ešte aj ďalej

Počasie druhej polovice augusta je už viac vhodné na cyklistiku, ako tie horúce dni, ktoré sme mali skôr. Preto som si včera ráno povedala, že dnes musím niekde vyraziť. Plánovala som si znovu hrad v Hainburgu, ale tam som nakoniec zase nedošla. Namiesto toho smerovala moja túra cez niekoľko rakúskych dedín na cyklomost v Devínskej Novej Vsi a odtiaľ cez Devín domov. Ale poďme pekne po poriadku, ako k tomu vlastne prišlo.

Tentokrát to bolo aj so stopárkou

Zase som neopustila hranice mesta. Včera som sa vybrala len po petržalskej hrádzi a kúsok za čističkou som z nej zišla dole. Mojím cieľom bol Malý Zemník. Kým som však zišla z hrádze, zastavila som sa viackrát. Samozrejme, nevynechala som ani to moje obligátne miesto pri dunajskom ramene Zuzana. Bol tam taký pokoj, že by som na tom kameni pri vode zostala sedieť aj dlhšie. Podaril sa mi maličký úlovok v podobe krásneho vtáčika rybárika. Neviem, či ich tam poletovalo viac, alebo to bol stále ten istý, ale videla som ho na rôznych miestach. Keď si sadol na lano natiahnuté z lode k brehu, vtedy sa mi ho podarilo vyfotiť.

Do Hamuliakova v tejto sezóne po prvý raz

Na druhej strane Dunaja som sa túto sezónu už bicyklovala, ale pomenej, ako inokedy. Je to tým, že tento rok som si neposadila žiadne tekvice za záhradným pozemkom priateľky, takže sa nemusím o nič starať a aj tým, že každým rokom bicyklujem stále menej. S touto skutočnosťou nie som vôbec spokojná. V záhrade som bola tento rok iba raz, keď som sa tam zastavila cestou domov z jednej zmoknutej túry a okrem toho som bola na biskupickej strane už len raz. Keďže som potrebovala niečo vrátiť priateľke, vo štvrtok minulý týždeň som vec naložila na zadné koleso bicykla a vybrala som sa na druhú stranu Dunaja.

Žiadne extra túry sa nekonali

Nie je tu o čom písať. Iba, že by som dala zopár fotiek z preskúmavania oblasti, v ktorej sa nachádza Veľký a Malý Zemník a brehov Dunaja tentoraz nie na biskupickej strane, ale na tejto našej, kde žijem, teda v oblasti Rusoviec.

Krátky sobotňajší výlet

Dnes za marhuľami. Ten, kto sem ku mne chodieva častejšie, už vie, že Petržalka susedí s rakúskou marhuľovou obcou Kittsee a že tam často vedú kolesá môjho bicykla. Dnes som však nešla priamo do Kittsee cez Kopčiansku, ale vybrala som si dlhšiu cestu, zato však pre mňa pohodlnejšiu a hlavne bezpečnejšiu. Vyhla som sa totiž prechodu cez frekventovanú Rusovskú cestu v Petržalke.

Hlásim sa

len tak, aby ste vedeli, že žijem 🙂 Ani sa veľmi nemusím preklikávať mojim denníkom na sports-trackeri, aby som vedela (viem to aj bez neho), že ani túto sezónu veľa nebicyklujem 😦 Od cesty po Záhorí som nabicyklovala iba 60 km! Motala som sa len tu v okolí. O jednej z tých troch ciest som tu písala.

Z Mauacek do Bratislavy

Išeu Macek do Mauacek šošovičku muácic,
zapomneu si cepy doma museu sa on vrácit.

V tomto prípade to nebol Macek, ale ja s M. Už dlhšiu dobu sme sa bavili o tom, že by sme sa raz mohli vybrať na túru popri rieke Morave, ale trošku ďalej, nie iba za Devínsku Novú Ves.  M. trasu naplánoval a keďže by to bolo pre mňa tam a späť veľa, do Malaciek sme túto cyklojazdu kombinovali s vlakom.