Tour de Záhorie

Samá smola! Asi som to v sobotu večer cítila, lebo s pribúdajúcimi hodinami som k večeru začala strečkovať a na nedeľnú dohodnutú túru sa mi vôbec, ale vôbec nechcelo ísť. Do rána ma to prešlo a keďže som sa zobudila o hodinu skôr, ako som si nastavila budík, pripravila som si veci a o trištvrte na osem som odišla z domu. To bolo ešte všetko v pohode. Na bicykli som sa odviezla k novému národnému divadlu a tam ma už čakal kamarát M. Spolu sme nasadli do autobusu č. 28, z ktorého sme vystúpili na najbližšej zastávke k cyklomostu v Devínskej Novej Vsi.

Tentokrát sme ale neprešli mostom do Rakúska, zostali sme na slovenskom území. Trasa popri Morave mi už bude pomaly tak známa ako dunajská hrádza. Za posledné roky som ju prešla už niekoľkokrát. No je tam vždy čo obdivovať. Každé ročné obdobie niečo iné.  Zopárkrát sme sa zastavili na brehu Moravy a oboznámená som bola aj s miestami, o ktorých som doteraz ani netušila. S malými ramenami a jazierkami, ktoré sú skryté ďalej od cyklistického chodníka.

Cesta s mnohými zastaveniami na fotenie nám trvalo dosť dlho, no po niekoľkých hodinách sme predsa dorazili tam, kam sme mierili. Bolo to Štrkovisko na Židovkách, čo je vodná plocha pri obci Vysoká pri Morave. Na prvý pohľad nádhera. Voda sfarbená do tmavotyrkysovej farby, okolo jazera z dvoch strán les, na jednom konci stroje na ťažbu štrku. Brehy zakvitnuté rôznymi rastlinami. Horšie to však začalo vyzerať až vo chvíli, keď sme si chceli nájsť miesto, aby sme sa mohli zložiť a ľahnúť si k vode. Trvala som na tom, aby som mala blízko seba nejakú vyššiu zeleň, ktorá by ma trochu chránila pred slnkom. Síce sme také miesto našli, ale toto miesto sa páčilo aj možstvu komárov, ktoré ma neustále štípali. Ďalší problém pre mňa nastal vo chvíli, kedy som zistila, že do vody treba prejsť úsekom naneseného bahna. Keď som vošla do vody, noha sa mi začala ponárať do bahna a štrku do hĺbky pol kolien, čo sa mi dosť protivilo. Prvý pokus vojsť do vody som vzdala. Až na naliehanie M. som predsa  na chvíľu do vody vošla. A to bolo moje prvé aj posledné kúpanie toho dňa. Vychádzajúc z vody sa mi noha zaborila tak, že mi pätu na nohe čosi prerezalo. Ešte šťastie, že niektorí cyklisti nosia so sebou aj balíček prvej pomoci. Ja medzi nich, bohužiaľ, nepatrím. Ale už sa poučím a tiež si do batožiny pribalím aspoň leukoplast.

Po nejakom čase strávenom pri vode sme sa rozhodli, že ideme ďalej. Už nás lákala vidina chladeného nápoja. Lenže po pár kilometroch som zistila, že nemám slnečné okuliare. Bolo mi okamžite jasné, kde som ich stratila. Cestou okolo jazera bolo množstvo blata a kaluží, pri jednej z nich som mierne kolapsovala a tam mi určite spadli. Neuvedomila som si to, lebo som ich nemala na očiach, ale vo vlasoch. Takže ja som dostala pokyn na fotenie a M. sa vrátil hľadať moje okuliare. Ani mu to dlho netrvalo, po chvíli sa vrátil aj s nimi. Teraz sme už mohli pokračovať za oroseným mokom, ktorý sme si dali v cyklistickom bufete vo Vysokej pri Morave a využili sme tam aj novopostavenú čakáreň pre cyklistov. Tak aspoň na nás pôsobila táto stavba z fotografie.

Odtiaľto sme pokračovali na miesto, o ktorom som doteraz veľa počula, ale som tam doteraz nikdy nebola.  Jeho názov nemám ani prezrádzať, no možno ho niektorí Záhoráci z fotografií spoznajú 🙂

Ja som si tam vodnú masáž vzhľadom na poranenú nohu užiť nemohla 😦

Popoludnie pokročilo a po výdatnej vodnej masáži sme sa vybrali na cestu domov. Neprešli sme veľa a moje nové, koncom minulej sezóny vymenené plášte a duše, zlyhali. Dostala som defekt. Takže nasledovala technická prestávka. To už bolo aj na mňa veľa – rozrezaná päta, stratené okuliare a teraz zase defekt. Našťastie, zase som mala nablízku pomoc. Sama by som si veľmi neporadila 😦 Po nafúkaní kolesa sme pokračovali ďalej a ani na spiatočnej ceste sme nevynechali bufet vo Vysokej. Odtiaľ sme pokračovali do Devínskej Novej Vsi, kde som na cestu domov chcela znovu použiť autobus MHD. Jednak kvôli únave a aj preto, aby som sa vyhla frekventovanej a pre cyklistov nevhodnej ceste z Devína do Bratislavy.

Keď sme boli asi v polovici trasy medzi Vysokou pri Morave a Devínskou Novou Vsou, prihlásil sa ďalší defekt. Tentoraz nie na mojom, ale na kamarátovom bicykli. Mala som pocit, že na tú včerajšiu cestu nám niekto pobosoroval.

Po poslednej kofole v bufete neďaleko cyklomosta Slobody, ktorá chutila ako sladká voda bez iskry, sme prišli na najbližšiu zastávku dvadsaťosmičky. Bohužiaľ, tá odišla len pár minút pred nami, ďalšia mala odchod až o pol hodiny. No koleso kamarátovho bicykla aj po oprave stále fučalo, musel každú chvíľu dofúkavať. Nakoniec sme prešli na bicykloch až za Devín a tam sme počkali autobus, ktorým sme prišli do mesta. Kým si M. dofúkaval znovu koleso, ja som sa vybrala smer Most Apollo a odtiaľ po hrádzi domov.

Túra: 6. júla 2014

Celkovo 93 km – 26 km prejdených v autobuse, odšliapaných  67 km

 

http://www.sports-tracker.com/workout/danielablah%C3%A1kov%C3%A1/53b9a217e4b0b198849ab3ff